Umelá inteligencia už nie je len pomocník. Firmy ňou nahrádzajú časť zamestnancov, najmä v administratíve, službách a kanceláriách. Ľudia sa musia začať pripravovať na budúcnosť, v ktorej ich profesia už nebude potrebná.
Umelá inteligencia (AI) sa v posledných rokoch presunula z experimentov do bežnej praxe.
Z nástroja, ktorý mal ľuďom uľahčiť prácu, sa v mnohých firmách stáva technológia, ktorá dokáže časť pracovných miest priamo nahradiť.
Nejde iba o robotov v továrňach. Často je to softvér, ktorý píše texty, vybavuje zákazníkov, triedi životopisy či pripravuje analýzy.
Tlak už cítia aj profesie, ktoré sa ešte nedávno považovali za bezpečné.
Signály z trhu práce naznačujú, že AI prestáva byť len módnym slovom v prezentáciách o produktivite.
V roku 2025 sa v technologickom sektore globálne zrušili státisíce pracovných miest a automatizácia či zavádzanie AI patrili medzi časté vysvetlenia.
Objavujú sa aj odhady, koľko miest mohlo byť priamo nahradených AI v krátkom období. Niektoré veľké firmy uvádzajú konkrétne príklady. Automatizované HR nástroje a interní chatboti viedli k rušeniu pozícií v administratíve, v IT zas asistenti na generovanie kódu menia potrebu juniorných rolí.
„Tempo, ktorým AI nahrádza ľudskú prácu, sa bude zrýchľovať, pretože firmy už pochopili ekonomický prínos. Hranicou nebude technológia, ale legislatíva a ochota ľudí dôverovať strojom,“ uviedol pre TVNOVINY.sk odborník na AI Tomáš Jevčik.
Podobne sa objavujú oznámenia o prepúšťaní, ktoré firmy spájajú s reorganizáciou a väčším dôrazom na AI. Tento trend ukazuje, že zmena nemusí prísť o desaťročia, pre mnohých ľudí je realitou už dnes.
„V roku 2020 sme AI vnímali ako sci-fi. V roku 2026 je to štandardný pracovný nástroj, podobne ako kedysi Excel alebo e-mail,“ poznamenal odborník.
Vo väčšine prípadov však AI nepreberá celé povolanie naraz, ale konkrétne úlohy. To však stačí na to, aby firma zistila, že tú istú agendu zvládne s menším počtom ľudí.
Najviac ohrozené bývajú pozície založené na opakovaní, pravidlách a spracúvaní informácií – teda také činnosti, ktoré sa dajú preložiť do podoby algoritmu.
Medzi takéto pozície patria administratíva, jednoduché manuálne činnosti a kancelárske zamestnania – pokladníci, poštoví pracovníci, tí, ktorí zadávajú dáta, recepční, časť účtovníctva či tí, ktorí spravujú dokumenty.
„Najviac ohrozené sú tie, kde sa pracuje s textom, číslami a presne definovanými pravidlami bez potreby empatie. Ide najmä o administratívu, zákaznícke centrá, jednoduché účtovníctvo, prepísanie dokumentov, bežné preklady, základné programovanie a výrobu jednoduchých grafických materiálov,“ doplnil Jevčik.
AI a automatizované systémy vedia preberať triedenie, vyhľadávanie, vypĺňanie formulárov, sumarizovanie aj komunikáciu so zákazníkmi.
Z pohľadu zamestnávateľa je lákavé, že digitálna obsluha funguje nonstop a lacnejšie.
Medzi ďalšie ohrozené profesie patria pozície v zákazníckych servisoch a call centrách. Chatboti a hlasové systémy už dnes vyriešia veľkú časť bežných otázok.
K človeku sa zákazník dostane až pri komplikovaných prípadoch, reklamácii či situácii, kde treba empatiu a rozhodovanie. Výsledkom je menej pracovných miest na prvej línii podpory.
Autori, prekladatelia či marketéri tiež nemajú pred sebou svetlú budúcnosť. Generatívne modely vedia rýchlo vytvoriť rutinné články, produktové popisy, návrhy príspevkov, e-maily a aj preklady.
V praxi sa preto mení dopyt. Viac sa cení originálna práca, špecifický štýl, expertíza, overovanie faktov a editorská kontrola.
Jednoduchší obsah sa však môže presunúť na AI alebo na kombináciu AI s človekom na rýchlu korektúru.
Kedysi veľmi atraktívna oblasť IT a programovania môže byť časom do veľkej miery automatizovaná v rutinných úlohách.
AI asistenti na kódovanie dokážu generovať celé bloky kódu a zrýchľovať rutinné úlohy. To môže znižovať potrebu veľkého počtu juniorov. Firmám stačí menší tím, ktorý má skúsenosti a vie výstupy AI skontrolovať, otestovať a integrovať.
„Vďaka chatbotom a automatizácii dnes jeden senior vyprodukuje toľko, čo predtým celý tím. Problém je, že kvôli tomu masívne miznú klasické štartovacie pozície. Juniori jednoducho strácajú pôdu pod nohami,“ vysvetlil odborník.
Upozornil, že sa tak deje obzvlášť v prípadoch, keď vznikajú autonómni AI agenti, ktorí nepotrebujú, aby ich človek neustále strážil. Na rozdiel od bežného chatbota im stačí zadať cieľ a oni si sami naplánujú kroky, opravia chyby a doručia výsledok.
„Ak firma zistí, že nepotrebuje päť juniorov, lebo má jedného bota, tie miesta proste nevypíše. Mladí tak nebudú mať kde naberať prax a o pár rokov zistíme, že nemáme žiadnych nových expertov, lebo sa nemali kde ,oťukať‘. Je to začarovaný kruh, ktorý zatiaľ nikto nerieši,“ vysvetlil Jevčik.
Medzi zamestnania, ktoré sú ohrozené, patria aj pozície vo financiách, bankovníctve a dátovej analytike.
AI je silná v spracovaní dát, vyhľadávaní vzorov a príprave reportov. Preto môže ohrozovať časti analytickej práce, ktorá je dnes mechanická, ako napríklad prechádzanie tabuliek, sumarizovanie správ či prvotné hodnotenia.
Naopak, zodpovednosť, regulácie a rozhodovanie s vplyvom na ľudí často naďalej vyžadujú dohľad človeka.
Odvetvie personálneho oddelenia (HR) taktiež môže čakať úbytok pracovných pozícií. Výber životopisov, plánovanie pohovorov, interné otázky zamestnancov či rutinná agenda sa dajú automatizovať.
V neposlednom rade vývoj technológie pocítia aj výroba, sklady, logistika a časom aj doprava.
Robotika je tu dlho, no AI jej pridáva „mozog“. Kontroluje kvalitu cez počítačové videnie, optimalizuje sklady aj zabezpečuje autonómne presuny tovaru.
V doprave je autonómne riadenie ešte vo vývoji, no tlak na profesie vodičov v horizonte rokov rastie.
Nie všetky profesie sú rovnako zraniteľné. Odolnejšie sú práce, kde je kľúčový ľudský kontakt, dôvera, improvizácia v reálnom svete alebo komplexné rozhodovanie.
„Čím viac procesov zautomatizujeme, tým vzácnejšie a drahšie bude odvetvie osobného servisu a profesie, ktoré vyžadujú komplexné ľudské rozhodovanie a empatiu,“ predpovedal odborník.
Napríklad v zdravotníctve môže AI pomáhať s diagnostikou či administratívou, no opatrovanie, komunikácia s pacientom a zodpovednosť ostáva na ľuďoch.
Pri vzdelávaní AI dokáže doučovať a personalizovať úlohy, ale učiteľ ako mentor a autorita má stále nenahraditeľnú rolu.
„Dáta ukazujú, že porastie dopyt v odvetviach, kde je AI krátka, teda v psychológii, sociálnej starostlivosti a v službách postavených na dôvere a emóciách,“ poznamenal Jevčik.
Povolania ako elektrikár, inštalatér či údržbár by sa mali zatiaľ zachovať. Manuálna práca v nepredvídateľnom prostredí je pre roboty stále náročná.
V neposlednom rade sa o svoju prácu zatiaľ nemusia báť ani manažéri a lídri tímov. AI vie dodať podklady, no vedenie ľudí, motivácia, konflikty a zodpovednosť zatiaľ ostávajú na ľuďoch.
„Experti a štúdie sa zhodujú, že vzniknú aj roly zamerané na riadenie a dohľad nad AI systémami – ide o pozície ako audítori algoritmov, špecialisti na etiku AI alebo experti na bezpečnosť dát. Budeme potrebovať ľudí, ktorí vedia výsledky strojov interpretovať a prepojiť s reálnym biznisom,“ upozornil odborník.
AI vám nemusí vziať prácu priamo. Často ju vezme človek, ktorý vie AI používať lepšie.
Ľudia by si preto mali zvyšovať kvalifikáciu a naučiť sa pracovať s jej nástrojmi. Dôležité je vedieť, čo AI vie, čo nevie, ako si overovať výstupy a ako si ňou zrýchliť rutinu.
„Za mňa je kľúčom adaptabilita. Nesúťažte s kódom, radšej ho využite. Ak vaša pozícia smeruje do stratena, začnite ovládať technológie, ktoré ju nahradia. Je lepšie byť tým, kto tie procesy kontroluje, než tým, koho nahradia,“ poradil Jevčik.
Zamestnanci majú viacero možností, ako nové zručnosti nabrať.
„Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR v spolupráci s partnermi realizuje projekty na podporu nadobúdania a rozvoja digitálnych zručností, a to v rámci poskytovania vzdelávania a poradenstva. Ide o projekty Zručnosti pre trh práce, Aktivácia mladých NEET pre digitálnu dobu a Digitálny radca,“ uviedlo pre TVNOVINY.sk ministerstvo.
Pri vykonávaní práce by mali naďalej ľudia stavať na svoje osobité zručnosti ako komunikácia, empatia, kritické myslenie, rozhodovanie, kreativita a schopnosť vysvetľovať. AI síce vie generovať odpovede, ale nevie niesť zodpovednosť.
Budúcnosť, v ktorej bude AI na každom pracovisku, je čoraz pravdepodobnejšia a v niektorých prípadoch je už realitou. Ľudia by preto mali byť pripravení na zmenu náplne práce alebo aj smeru.
Veľa pozícií nezanikne, ale zmení sa. Človek už nebude toľko produkovať a tvoriť, no namiesto toho bude viac kontrolovať, koordinovať a rozhodovať, kým rutinu spraví AI.
„Ak vďaka technológiám zvládne prácu menší tím, prepúšťanie je pre firmy tá najľahšia cesta. V praxi však vidno, že špičkové firmy sa snažia tých schopnejších preškoliť. Chápu totiž, že mať tím expertov, ktorých AI ‚vystrelí‘ vpred, je lepšie, než mať len prázdne kancelárie a softvér. Týchto ľudí potom môžu presunúť na nové projekty a rast, na ktoré predtým firma jednoducho nestíhala popri bežnej rutine kapacity,“ povedal odborník.
V neposlednom rade je vždy dobré mať pripravený plán B a finančnú rezervu. Ak príde reorganizácia, rezerva kúpi čas na rekvalifikáciu a hľadanie inej pozície.
Ministerstvo práce však v AI nevidí hrozbu, ale príležitosť: „Na základe analýzy Inštitútu sociálnej politiky o robotizácii na Slovensku majú roboty malé účinky na zamestnanosť. Výsledky poukazujú na zvýšenú produktivitu medzi robotizovanými firmami, čo vytvára nové pracovné príležitosti, a nie vytláčanie ľudskej práce. Zvýšenie produktivity vďaka AI by mohlo priniesť podobné účinky – zamestnanci sa vďaka AI budú môcť lepšie venovať novým úlohám a firmy budú mať záujem o pracovníkov, ktorých zručnosti vhodne dopĺňajú AI.“
AI teda nie je len hrozbou, ale aj filtrom trhu. Zamestnávatelia budú mať vyšší záujem o ľudí, ktorí sa dokážu prispôsobiť, a o profesie, ktoré kombinujú odbornosť s ľudským faktorom.
Najrizikovejšie je zostať stáť na mieste v práci, kde je väčšina úloh rutinná a ľahko kopírovateľná.
„Namiesto strachu zvoľte zvedavosť. AI nie je nejaká tajomná sila, je to nová zručnosť. Moja rada je začať ju používať hneď teraz, v malom a denne. Kto s ňou bude vedieť pracovať, ten sa o budúcnosť báť nemusí, pretože sa stane pre trh práce oveľa cennejším,“ dodal na záver Jevčik.
Viac sa dozviete v reportáži:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
