Stačilo memorovania a plytkého zapamätávania si vecí, ktoré v živote väčšina žiakov ani nebude potrebovať. Učiteľ zo školy v obci neďaleko Košíc sa rozhodol ísť na učenie inak. Od svojich žiakov neočakáva presné dátumy či mená a na písomkách majú povolené používať poznámky, učebnice a ostatné materiály nazbierané počas hodín. Výsledky sú podľa neho skvelé.
Mnohí z nás si pri viacerých predmetoch v škole určite položili otázku, načo mi tieto vedomosti v živote vlastne budú. Stretáva sa s ňou pravidelne aj učiteľ dejepisu Andrej Klobušník. Priznáva, že tejto otázke aj rozumie a v podstate s ňou vo všeobecnosti súhlasí.
„Bude im zbytočné vedieť, kedy Alexander Veľký porazil Perziu, keď budú klásť dlažbu. Bude im zbytočné vedieť, kedy Donáciou Pipina Krátkeho vznikol Pápežský štát pri narábaní s vodováhou. Keď budú programovať, tak určite budú potrebovať iné čísla než presný dátum podpisu Zlatej buly,“ vymenoval niektoré z udalostí, ktoré sa bežne žiaci memorujú a učia bez toho, aby mali v ich živote akýkoľvek relevantný potenciál využitia.
Takýmto spôsobom sa celé generácie učia nielen tento predmet, pričom sa s nimi trápia na škole dlhé roky. „A sľubovať si, že po absolvovaní piatich ročníkov, kde len z písomky na písomku memorujú niečo abstraktné, z nich zázrakom utvorí ľudí so všeobecným prehľadom v dejinách a vývoji spoločnosti, je maximálne naivné.“
Učiteľ v súvislosti s tým hovorí, že počas svojho pôsobenia vníma obrovský problém v systéme a rámci toho, ako sa deti v škole veci učia. „Naša koncepcia výučby dejepisu – chronologicky, plošne a plytko, od najstarších dejín po 20. storočie – v ničom nepomôže ani tým, ktorí pôjdu študovať humanitné odbory, dokonca ani históriu,“ hovorí zo skúseností učiteľ.
Rozhodol sa preto na svojich hodinách pre zmenu, na ktorej pracuje už niekoľko rokov. Od svojich žiakov neočakáva memorovanie, ale chce niečo viac. „Jedna z vecí, ku ktorým som dospel, je, že školský dejepis je ideálny nástroj na trénovanie potrebných zručností, ktoré u svojich žiakov chcem pestovať,“ povedal učiteľ.
Žiakov sa tak snaží učiť aktívne pracovať s textom, k čomu patrí vyhľadávanie, ale aj overovanie informácií a tiež následná argumentácia a vlastná interpretácia faktov.
Jeho cieľom je, aby si žiaci rozšírili slovnú zásobu, vedeli vyjadrovať svoje názory a myšlienky, budovalo sa u nich mimoriadne dôležité kritické myslenie a aby všetko, čo tvrdia, vedeli aj odôvodniť. Teda aby sa naučili niečo, čo budú naozaj v živote potrebovať.
So žiakmi na vyjadrovaní pocitov a názorov pracuje dohromady už tri roky. „Začali sme pri škále dobre – zle, postupne sme sa dopracovali až k tomu, že mi vedia celkom na úrovni komunikovať aj priestor na zlepšenie u mňa samého, keď sa im niečo nepáči.“
Hovorí, že dosiahnuť u žiakov iný prístup spočiatku nebolo jednoduché. „Sú tak hlboko vytrénovaní na to opísať poznámky z tabule, naučiť sa zoznam podanej faktografie a čím presnejšie ho z hlavy zopakovať pri skúšaní, že navyknúť ich na trošku kreatívnejší prístup nám trvalo a ešte tam stále úplne nie sme,“ uviedol Klobušník.
Úsilie niečo zmeniť však podľa neho už prináša ovocie. Videl to aj po odovzdaní záverečných testov, ktoré neboli také, na aké sme zvyknutí. Bolo povolené mať otvorenú učebnicu, poznámky aj vlastnú prípravu.
„Dostali 10 otázok, z ktorých si mali vybrať päť. Otázky boli otvorené a názorové. Požiadavkou bolo odprezentovať vlastný názor a podložiť ho aspoň dvoma faktami. Počas písomky mali dostupné všetky materiály z celého roka vrátane učebnice a poznámok, v ktorých mohli hľadať,“ vysvetlil kreatívny test siedmakov.
Žiaci podľa neho na testoch zapracovali veľmi dobre. Niektorí siahli aj po pomoci AI. „Tých som nepochválil, ale musím im dať k dobru, že aspoň mali tú snahu trochu to zakamuflovať,“ uviedol so smiechom.
Mnohí sa však veľmi pekne rozpísali a ich odpovede boli skvelé, dodal.
Učiteľ v súvislosti so svojím systémom hovorí o spokojnosti. A podobné sú aj reakcie na jeho prácu na sociálnej sieti.
„Takáto škola mi dáva zmysel. Lebo fakty si vygooglim, ale to, ako s tými faktami viem pracovať, ako ich viem vyhodnotiť a ako viem svoje tvrdenia obhájiť, to je zásadná zručnosť pre život,“ znel jeden z komentárov.
„Pamätám, že na dejepise sme hrali scénky o objavení neandertálcov. A písali, ako si myslíme, že mohla znieť Pragmatická sankcia. Jediné dve role-play veci z celej základnej sú zároveň jediné dve veci, čo si z nej pamätám,“ znel na adresu efektivity kreatívnej výučby ďalší z nich.
Učiteľ Andrej nie je jediným, ktorý chce pre deti v škole niečo viac. Aj fyzikár z Martina chce predmet deťom priblížiť inak:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
