Nádherné priateľstvo! Nikdy sa nevideli, no píšu si už 30 rokov

Spoznali sa ešte ako malé dievčatká.

Tí, ktorí vyrastali v časoch československo-sovietskeho priateľstva, si možno písali s rovesníkom z ďalekého východu. Patrilo medzi ne aj malé dievčatko z Oravy. Neverili by ste, no so svojou vzdialenou kamarátkou si píšu aj po tridsiatich rokoch! Všetko je pritom stále také isté ako na začiatku v roku 1985.

Keď bola pani Lenka tretiačka, na ruštine dostala do rúk obálku zo Sovietskeho zväzu od neznámeho dievčaťa. Malému dievčatku v Dolnom Kubíne listy s rovesníčkou Irinou z Čeľabinsku spestrili život. Dnes už dospelé ženy si nepretržite píšu tridsať rokov! Za celý čas sa nikdy nevideli ani nepočuli.

Čeljabinsk leží až za Uralom. Tri a pol tisícovú cestu na Oravu zdolá list za rovné tri týždne. Obsah je vždy veľmi jednoduchý. Irina sa dokonca snaží písať po slovensky. Jednu vec si človek všimne hneď. Obálky z Ruska sú plné farieb na tému, ktorou krajina práve žije.

Napriek modernej komunikačnej technike, Lenka by ručné písanie listov nemenila za nič. A dokedy si takto budú písať? „Ja dúfam, že navždy. Kým to pôjde," hovorí pani Lenka.