Ak však chcete po sebe zanechať takúto spomienku, premyslite si vopred, kam a čo vyryjete.
Vyryté srdiečko či meno svojej lásky na lavici, drevenom stole či na omietke. Jedni na to nadávajú, iní sú za to vďační. Na nápisy vyryté na verejných miestach existujú dva rôzne pohľady. Krčmárov príliš netešia, no historici sa na to pozerajú inak. "Vyrývajú názvy kapiel, názvy svojich dievčat," hovorí spolumajiteľ Peter Zvak.
Zaľúbené či obdiv vystihujúce čarbanice. Nie vždy sa však všetkým páčia. Najmä nie tým, ktorí musia po nájazde rytiachtivých zákazníkov drevené lavice čistiť a brúsiť. Krčmári by zákazníkom, ktorí im ryjú do lavíc a do stolov, najradšej klepli po prstoch. Historik sa však na to pozerá aj z iného uhla pohľadu. Ak by v minulosti zakázali ľuďom ryť napr. do stien, mohli by sme prísť o kus histórie.
Podľa historika ryli ľudia od nepamäti. Ak však chcete po sebe zanechať takúto spomienku, premyslite si vopred, kam a čo vyryjete. Platí - všetko s mierou a najlepšie na niečo svoje. A tak, aj dnešné vyryté názvy by zrejme mohli raz poodhaliť históriu.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
Sledujte kanál spravodajstva Markízy
