Spor na Ukrajine opäť raz upriamil pozornosť na veľkú energetickú závislosť EÚ na Moskve.
Rusko načrtlo, čo mieni robiť s rozhodujúcim tromfom v spore s Európou - energetickými surovinami, konkrétne s ropou.
Kto by vydržal dlhšie? Rusi bez peňazí, alebo my bez energie?
Napriek sankciám Západu a zastaveniu dodávok moderných technológií na ťažbu, Moskva vraj nemení plány ďalšieho rozvoja ropných polí. Vyhlásil to dnes ruský minister energetiky Alexander Novak.
Konkrétnejšie čísla v správe nezverejnili, ale doterajšie vzťahy medzi EÚ a Kremľom sú jednoznačne vyčísliteľné.
Najväčší dodávateľ ropy aj plynu do EÚ
Rusko je najväčším dodávateľom plynu aj ropy do EÚ (až za ním sú Nórsko či Saudská Arábia). Znamená to, že pokrýva približne tretinu z dodávok oboch surovín, ktoré sa v únii spotrebujú.
Ropy sa na celom svete spotrebuje denne zhruba 88 miliónov barelov. Rusko ťaží zhruba 10 miliónov barelov denne (najviac na svete). Dennú spotrebu ropy v EÚ tiež odhadujú na zhruba 10 miliónov barelov, z nich Rusko dodáva zhruba tri milióny. (Slovensko spotrebuje denne asi 6300 ton čiže 46-tisíc barelov)
Zemného plynu sa vo svete spotrebuje ročne asi tri bilióny kubíkov. EÚ minie zhruba 500 miliárd kubických metrov a z nich asi 150 miliárd dodáva Rusko (Slovensko ročne spotrebuje približne 5,4 miliardy kubíkov).
Odpojenie Ruska by bolo pohromou pre oboch
Odstavenie energetických dodávok z Ruska by bolo pohromou pre obidve strany, zhodujú sa mnohí analytici aj diskutéri.
Rusko by zrejme bez peňazí z predaja ropy a plynu rýchlo zbankrotovalo. No štáty EÚ možno ešte skôr - teoreticky totiž dodávky z Ruska nahradiť možno, ale suroviny by boli pravdepodobne drahšie a na dobudovanie sietí by boli potrebné dlhé roky.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
Sledujte kanál spravodajstva Markízy
