Kupónová privatizácia nám dala, ale aj vzala. Kto na nej zarobil?

Zdroj: TV Markíza

Séria zákonov umožnila štátu zbaviť sa privatizáciou svojho majetku a získať tak miliardové prostriedky na znižovanie deficitu verejných financií.

Pád komunizmu naštartoval nevídané zmeny v ekonomike. Ich symbolom sa stala kupónová privatizácia. Štátne podniky sa stali akciovkami, a o ich akcie sa mohli hlásiť občania. Ako to dopadlo - a ako to dopadnúť mohlo - ak by sme vtedy videli do budúcnosti?

Väčšina Slovákov na kupónku nespomína v dobrom. Za kupónové knižky zaplatili 1000 korún československých. Zostali im podiely v bezcenných firmách a fondoch. Za ktoré akcie sa však naozaj oplatilo kupóny vymeniť?

„Najväčší výkon mali tí občania, ktorí kúpili akcie SES Tmače. Bolo to 407 akcií krát 2100 korún, takmer milión korún, čo bola hodnota rodinného domu," vysvetlil ekonóm Vladimír Bačišin.

Existuje aj veľká skupina ľudí, ktorí na kupóne nič nezarobili, ale dokonca na ňu doplatili

Pre dosiahnutie 1000-násobného rozprávkového výnosu však bolo treba dobre načasovať termín speňaženia akcií. SES Tlmače boli na vrchole dva roky po kupónke.

Z pohľadu dnešných cien sa kupónovú knižku oplatilo vymeniť za niečo iné. „Ja by som vymenil za akcie finančných inštitúcií - VÚB, Slovenská poisťovňa. Sú to stále veľmi výnosné akcie," dodáva Bačišin.

Tí, ktorí v tom vedeli plávať, uspeli. Popri Harvardských investičných fondoch v kupónke zarobili svoje prvé milióny aj dnes mocné finančné skupiny Penta či J&T.

Na kupónke niektorí ľudia zbohatli, iní nezarobili nič. No a existuje aj veľká skupina ľudí, ktorí na to dokonca doplatili. Nestratili len 1000 Kčs z kupónovú knižku, ale dodnes musia platiť poplatky za správu účtov s bezcennými akciami.

Čo bola kupónová privatizácia?

Presne, 1. novembra 1991 začal sa v ČSFR jedinečný proces-registrácia občanov-záujemcov o štátny majetok v prostredníctvom tzv. kupónovej privatizácie.

Zmenou spoločenského systému v ČSFR na prelome 80. a 90. rokov minulého storočia séria zákonov umožnila štátu zbaviť sa privatizáciou svojho majetku a získať tak miliardové prostriedky na znižovanie deficitu verejných financií alebo na realizáciu rozvojových projektov.

Proces privatizácie národného majetku na Slovensku tvoria tri obdobia - malá privatizácia od roku 1991 do roku 1993, veľká privatizácia - 1. vlna od roku 1991 do roku 1993, 2. vlna od roku 1994 doteraz.

Do veľkej privatizácie sa dostalo 678 podnikov v hodnote takmer 170 miliárd korún. Jej najvýznamnejšou zložkou sa stala kupónová privatizácia. Občania mohli v roku 1992 prostredníctvom kupónových knižiek získať akcie štátnych podnikov.

V 1. vlne sa predal majetok v hodnote 79,6 miliardy korún a zapojilo sa do nej 8 miliónov obyvateľov ČSFR. Majetok sa okrem toho predával štandardne (16 miliárd korún) alebo prevodom na obce.