Slováci, ktorí zažili vojnu na vlastnej koži. Tu sú ich spomienky

Dnes majú postriebrené vlasy a trasúce sa ruky, no vtedy to boli ešte deti.

Tých, čo prežili najväčší ozbrojený konflikt v dejinách ľudstva, je čoraz menej. Nie sú to len vojnoví veteráni, ale aj civilisti.

V ich životoch zanechala vojna nezmazateľnú stopu. S postupom rokov sa ich spomienky stávajú čoraz vzácnejšie.

Dnes majú postriebrené vlasy a trasúce sa ruky, no vtedy to boli ešte deti. Vojnu totiž zažili na vlastnej koži.

Slová pamätníkov neuleteli do vetra, okrem toho, že ich prítomní počúvali so zatajeným dychom, organizátori každú jednu výpoveď starostlivo zaznamenali.



Spomínajú často. Niekto s úsmevom, iný so slzami v očiach. Druhá svetová vojna zmenila neuveriteľné množstvo ľudských osudov.

Muž v našom videu je jeden z tých šťastnejších, ktorí sa pri spomienke na vojnu usmievajú. V ich dome bývali Nemci aj partizáni.

Dodnes hovorí o tom, ako jedného Nemca partizáni zabili, druhého, ktorý prežil, zachránil tamojší gazda. Nemci v domnení, že na nich strieľali Vršatčania, zajali do neľudských podmienok 20 mužov.

Útla žena, veľké srdce a niekde hlboko v duši stále veľký žiaľ. Taká je niekdajšia učiteľka z Udiče, ktorá ako 6 a polročná prežila bombardovanie dedinskej školy.

A v malej škole nenechala kameň na kameni. Ťažké trámy zabili dvoch učiteľov a päť detí. Desiatky ďalších zranených vynášali rodičia na rukách k neďalekému potoku.

Toto je iba zlomok toho, čo sa počas vojny dialo v slovenských dedinách. Tí, čo prežili hovoria, že aj napriek tomu, že už odvtedy prešli desiatky rokov, nezabudnú nikdy.