Rýchla doba, nevyriešené myšlienky aj tlak okolia – to všetko sú faktory, ktoré môžu ovplyvniť kvalitu nášho spánku.
Problémy so spánkom má z roka na rok viac a viac ľudí. Namiesto spania sa v posteli prehadzujú aj celé hodiny. Mnohí tento problém zľahčujú a nevenujú mu pozornosť, nevediac o tom, že si tým môžu iba viac ublížiť.
„Prvýkrát som si uvedomila, že mám problémy so spánkom, asi keď som mala 15 či 16 rokov. Pretrváva to dodnes, čiže približne sedem rokov,“ zverila sa Mária.
„Nemám ani tak problém so spánkom, skôr mám problém zaspať. V priemere počas týždňa spím v noci tak štyri alebo päť hodín,“ popísala Mia.
„Keď hovoríme o spánku, hovoríme o fyziologickej potrebe. Je to potreba, bez ktorej nedokážeme optimálne žiť. Ľudia, ktorí sú vystavení nedostatku spánku, sú nielen agresívnejší, ale ich schopnosť empatie, porozumenia a rešpektu klesá. Je to doslova, ako keď je človek hladný alebo smädný,“ vysvetlil neuropsychológ Robert Krause.
„Z pohľadu spánku poznáme rôzne typy porúch spánku. Niektoré z nich, ako spánkové apnoe, sú poruchami dýchania. Potom poznáme rôzne neurologické poruchy, ako napríklad porucha REM spánku. No a potom je tu ešte veľmi častá spánková porucha, ktorou je insomnia – teda nespavosť,“ opísala spánková poradkyňa Zuzana Guzmická.
Insomnia môže byť buď akútna alebo chronická. Akútnu už zažil takmer každý z nás. Prejavuje sa najmä ťažším zaspávaním, keď nás niečo trápi.
„Problémom je, keď sa z akútnej insomnie stane chronická nespavosť. O nej hovoríme, pokiaľ problémy so spánkom pretrvávajú dlhšie ako tri mesiace a pokiaľ sa objavujú aspoň trikrát za týždeň,“ dodala Guzmická.
Tieto kritériá podľa štatistík spĺňa až 77 percent ľudí. Chronickú nespavosť si pritom vraj často spôsobujeme sami.
„Začnú chodiť do postele skôr a nevedomky začnú umocňovať tú svoju nespavosť. Chodia do postele skôr, ako je ich telo pripravené zaspať,“ ozrejmila spánková poradkyňa.
„Problémy so spánkom môžu mať rôzny podklad. Človek, ktorý ich odborne nerieši, mnohokrát nielenže sebe ubližuje, ale potenciálne môže byť nebezpečný aj pre druhých ľudí,“ poznamenal Krause.
„Často sa stretávame s tým, že to môže prerásť do depresie alebo úzkostnej poruchy. Veľmi výrazne to môže narušiť aj sociálne vzťahy,“ vysvetlil psychológ Marek Madro.
Odborníci sa zhodujú, že lieky na predpis by nikdy nemali byť prvou voľbou. Znižujú podľa nich kvalitu spánku, vytvárajú závislosť a neriešia hlavnú príčinu problému.
Guzmická dodala, že keď ich človek prestane brať, celá insomnia sa mu môže vrátiť. Nepomôže ani víkendové dospanie. Týmto spôsobom vraj problémy so spánkom len umocňujeme.
„Víkendové dospanie neexistuje. Nikdy nedospíme to, čo tlačíme pred sebou celý týždeň. My to len nabaľujeme a cez ten víkend to znížime o približne dve hodiny. Cez týždeň potom zase pokračujeme v nabaľovaní toho spánkového dlhu, ktorý máme,“ priblížila Guzmická.
Aký je teda recept na skvalitnenie spánku podľa odborníčky na spánok?
„Snažiť sa ráno vstávať stále v tom istom čase a chodiť spať v tom istom čase s prihliadnutím na to, koľko spánku človek potrebuje. Mať chladnú tmavú miestnosť. Potrebujeme miestnosť, ktorá má približne 18 až 21 stupňov, vtedy spíme najkvalitnejšie,“ uviedla Guzmická.
Dodala, že by sme sa tiež mali vyhnúť alkoholu a ťažkým jedlám pred spaním a starať sa o fyzické aj psychické zdravie a športovať.
Podľa Krauseho zase potrebujeme zaradiť spánok medzi tie najvyššie priority.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
