Krátky spánok je pre telo aj myseľ dospelého človeka veľkou záťažou. Môže viesť k únave, horším rozhodnutiam a zvýšenému riziku ochorení.
Dospelému človeku sa odporúča spánok v rozmedzí sedem až deväť hodín. Čo však v prípade, ak sa redukuje aj na polovicu?
Samuel má 26 rokov. Dlhodobo spí v noci približne štyri hodiny. Dôvodom je prokrastinácia. „Často som dlho hore. Naučil som sa na taký režim ešte počas strednej školy. Samozrejme, prispieva k tomu aj to, že mám problém prirodzene zaspať a trvá niekoľko hodín, kým zaspím,“ hovorí.
Nedostatočný spánok sa mu však vráti na druhý deň. „Počas dňa som príliš unavený. Neznižuje to drasticky moju produktivitu napríklad v práci, ale nie je to príjemné. Napriek tomu mám opäť problém večer normálne zaspať,“ vraví Samuel.
Zuzana Guzmická zo Spánkového inštitútu vysvetľuje, že medzinárodne sa za hranicu spánkového minima považuje 5,5 hodiny za 24 hodín. „Štyri hodiny sú ďaleko za základnou spánkovou potrebou človeka,“ zdôraznila.
Pokiaľ osoba spí dlhodobo tak krátko, môže sa to odzrkadliť aj na jej zdraví. „Môže mať zhoršené kognitívne vnímanie, schopnosť učiť sa, pamätať si a regulovať emócie. Hrozí vyššie riziko kardiovaskulárnych ochorení, obezity. Ľudia, ktorí málo spia, môžu robiť horšie rozhodnutia,“ vraví spánková odborníčka s tým, že môže dôjsť aj k zníženej hranici vnímať, čo je správne a čo nie. Nie nadarmo sa hovorí – ráno múdrejšie večera.
Samuel zatiaľ na sebe zdravotné ťažkosti nespozoroval.
Ľudí s krátkym spánkom však podľa Guzmickej pribúda. Hlavný dôvod je ten, že si ľudia naň nevyhradia dostatok času, čo je aj Samuelov prípad. „Často ide o osoby, ktoré pracujú do noci alebo prokrastinujú – sedia pri televízore a púšťajú si časť seriálu za časťou alebo scrollujú sociálne siete. Pričom, pokiaľ sa človek lepšie vyspí, tak na druhý deň je efektívnejší a urobí viac práce,“ priblížila.
Práca do noci sa môže človeku vypomstiť, pretože na druhý deň má spomalené rozmýšľanie.
Sledovanie obsahu na sociálnych sieťach zasa môže spôsobiť úzkosť, ktorá v dôsledku pracovného vyťaženia môže skracovať zaspávanie alebo spôsobiť chronickú nespavosť.
Nespavosť však často prichádza s vyšším vekom. Guzmická ozrejmila, že starší ľudia trpia pridruženými ochoreniami, ktoré komplikujú spánok – bolesti kĺbov alebo žalúdka. „Kvalitu spánku narušuje aj potreba ísť močiť. Čiže to nie je o tom, že by starší ľudia potrebovali spať menej, ale mozog už nie je schopný vygenerovať buď také veľké množstvo spánku alebo spánok v plnej kvalite, ktorý je typický pre mladých ľudí,“ vysvetlila.
Odborníčka však hovorí aj o spánkovom apnoe, kedy ľudia majú časté pauzy v dýchaní v dôsledku ochabnutia svalov na krku alebo nadváhy, čo tiež narúša spánok.
„U ľudí, ktorí spia menej ako päť hodín, bolo zistené, že ich stav vnímania sa môže porovnávať s ľuďmi, ktorí pili alkohol,“ poznamenala Guzmická.
Upozorňuje však, že existujú výnimky ľudí, ktorí majú extrémne nízku potrebu spánku. „Ide však naozaj o výnimočné prípady. Bežnému človeku dlhodobo štyri až päť hodín spánku nestačí,“ uzavrela spánková poradkyňa.
Ako na kvalitný spánok, sa dozviete v nižšie priloženom videu:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
