Konsolidácia na Slovensku je jedným z najnáročnejších období z pohľadu verejných financií a dlhodobej udržateľnosti ekonomiky. Aký dopad bude mať konsolidácia z hľadiska starnutia populácie, prílišného zdaňovania subjektov a nezodpovedného hospodárenia?
Slovensko čaká už tretie kolo konsolidácie verejných financií a najnovší balík, ktorý sa má uplatniť najmä v roku 2026, prináša ďalších 22 opatrení s plánovaným efektom 2,7 miliardy eur. Prvé dva konsolidačné balíky obsahovali spolu 35 opatrení v hodnote 4,7 miliardy eur.
Diskusia Vizionári privítala štyroch ekonomických expertov. Vedúceho oddelenia rozpočtových analýz a prognóz z rady pre rozpočtovú zodpovednosť Pavla Majhera, predsedu predstavenstva a generálneho riaditeľa poisťovne KOOPERATIVA Vladimíra Bakeša, CEO PARTNERS Group Holding SK Jána Müllera a finančného analytika a pedagóga Pavla Škriniara.
Z pohľadu expertov je konsolidácia nevyhnutná. Dôležité je si uvedomiť, čo má konsolidácia riešiť. „Ide o 3 zásadné problémy. Neustále navyšovanie deficitu, dlhu voči HDP a náklady, spojené s obsluhou tohto dlhu. Ani jedna vlna konsolidácie to nevyrieši. Ide o odkladanie nevyhnutného, kupovanie si času,” tvrdí Ján Müller.
Kým v Poľsku narastá dlh o 16 %, podobne ako u nás, Poliaci ho majú podmienený investíciami do infraštruktúry a armády. Dôvod je tak nutné hľadať v zlom hospodárení s verejnými financiami. „U nás neexistujú reformy, neinvestujeme do infraštruktúry a tie peniaze doslova prejedáme,” dodáva, pričom poukazuje aj na príliš štedrý sociálny systém. „Navyše, nepočul som jediného predstaviteľa, ktorý by pri prezentácii konsolidácie pomenoval jasne víziu. Hoci sa dá vypočítať, kam asi smerujeme, absenciu vízie považujem za najväčší problém,“ vyjadruje Ján Müller.
Varovný prst nám ukazuje ekonomika, ktorá je jedným z hlavných zdrojov príjmu štátu. Tvoria ju podnikateľské subjekty, ktoré pod ťarchou zaťaženia prinášajú do štátneho rozpočtu stále nižšie zisky. „Ak vám ostane menej, kvôli vyšším daniam, tak nemáte toľko prostriedkov na investície či zlepšovanie. Dostali sme sa do bludného kruhu, kedy vyššie dane brzdia rozvoj firiem, ktoré by mohli v budúcnosti priniesť dodatočné príjmy pre rozpočet,” konštatuje Vladimír Bakeš.
Dôležitý pohľad sa konsolidáciu sa naskytol aj z hľadiska demografie, a to na základe zvyšovania počtu osôb v post-produktívnom veku. Podľa indexu závislosti sme momentálne na úrovni 3. To znamená 3 ľudí v produktívnom veku na 1 seniora. „Za dvadsať rokov budeme na 2, čo znamená dvaja ľudia v produktívnom veku na jedného seniora a neskôr pôjdeme nižšie. To dno bude na 1 – 1,5. Bavíme sa o horizonte 40 rokov,” konštatuje Pavol Majher.
„Financovanie prvého piliera, ktorý je nosičom dôchodkov, aspoň pri súčasnom vnímaní, nedokáže generovať viac peňazí ako sa vyzbiera. Systém potrebuje oporné body v druhom a treťom pilieri,” informuje Pavol Škriniar. Stav prvého piliera tak otvára tému diverzifikácie dôchodkových príjmov. „Hovoríme o kombinácií prvého, druhého a tretieho piliera. Pre porovnanie, britský dôchodca zabezpečuje svoj dôchodok zo 17 rôznych zdrojov príjmov,” dopĺňa Müller.
Septembrové konsolidačné opatrenia z roku 2025, zvýšili daň z neživotného poistenia aj odvod z PZP z 8 % na 10 %. Poisťovne to vnímajú ako ďalšiu záťaž. „Komerčný poistný sektor je stále viac zaťažovaný. Je stále pod silným daňovo-odvodovým tlakom a je jasné, že spoločnosti, ktoré spravujú tieto daňovo-odvodové aktíva, musia všetky náklady započítať do ceny služieb,” uvádza Vladimír Bakeš.
Poistný sektor za rok 2024 vygeneroval na daniach a odvodoch zhruba 240 miliónov eur ako príjmy do štátneho rozpočtu. Čistý zisk po zdanení bol 250 miliónov eur. „Každý matematik si spočíta, že sa blížime k 50-percentnému daňovo-odvodovému zaťaženiu. Nehovoriac o tom, že v budúcom roku sa zvyšuje daň zo zisku, zvyšuje sa daň z poistenia. Takéto zaťaženie nemá na Slovensku okrem bánk žiadny iný sektor. Aj to je dôvod, prečo tu bolo 15 rokmi 25 poisťovní, dnes je ich deväť,“ konštatuje predseda predstavenstva a generálny riaditeľ poisťovne KOOPERATIVA.
V čase, keď rastie počet škôd, najmä v dôsledku extrémnych prejavov počasia, je poistenie jedným z mála nástrojov, ktoré dokážu chrániť ľudí, podniky aj verejné financie. Slovensko pritom v rámci EÚ dlhodobo vykazuje nízku mieru poistného krytia a vysoký počet nepoistených vozidiel zvyšuje systémové riziká.
Okrem systémových rizík otvára aj otázku motivácie a mentality podobných subjektov. „Ak zvyšujeme dane na cigarety a alkohol, je to príjem do štátneho rozpočtu. Dávame tým najavo že ide o nežiaduce správanie. Ak zvyšujeme dane a odvody na ekonomicky úspešné podniky a jednotlivcov, aký odkaz im dávame?” pýta sa Ján Müller.
Výzva na zmenu mentality Podľa expertov je dôležitým faktorom zmena myslenia voličov, ktorí momentálne uprednostňujú svoje vlastné potreby. „Keď má dôchodca poberať dôchodok najbližších 15 rokov, nebude ho poberať nižší, než je dnes. Druhej strane mladí sa pozerajú na situáciu v štýle, nemôžem si kúpiť nehnuteľnosť, nemôžem zabezpečiť rodinu, takže si budem užívať dnešok. To znamená, že nebude budovať žiadne rezervy a budovanie ostáva na pracujúcich, teda strednej generácií,” dodal k téme Pavol Škriniar.
Následná zmena mentality u oboch skupín a zníženie odlivu práce schopnej populácie do zahraničia môže stav zlepšiť. Otázkou však zostáva či sa tak stane a aké ďalšie faktory môžu celý chod konsolidácie dodatočne ovplyvniť.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
