Inflácia v januári znova stúpla a nič nenaznačuje, že to v najbližších mesiacoch bude inak.
Takto rýchlo, doslova z mesiaca na mesiac, poskočili ceny naposledy počas veľkej inflačnej krízy pred tromi rokmi. Teraz to zažívame znova. Hlavné dôvody sú vyššie dane a rušenie plošného dotovania energií.
Náklady na bývanie a energie zhltnú zhruba pätinu z našich rodinných rozpočtov. V januári boli oproti decembru vyššie o takmer 4,5 percenta. Za rok sa zvýšili dokonca o vyše šesť percent.
Stále viac platíme aj za potraviny a nealko nápoje. To je druhá najväčšia položka v hospodárení rodín. Január priniesol zdraženie o 2,5 percenta, celoročne sú to takmer štyri.
Zdražovalo sa aj v reštauráciách a hoteloch. V januári síce len o necelé percento, počas celého uplynulého roka však až o vyše sedem percent.
Toto všetko dáva dohromady štvorpercentnú infláciu, ktorá robí zo Slovenska krajinu s najrýchlejšie rastúcimi cenami medzi krajinami platiacimi eurom. A nielen medzi nimi. Oveľa menšiemu zdražovaniu čelia aj Česi či Poliaci.
Vidieť to aj v prieskume Európskeho parlamentu. V takzvanom eurobarometri až 61 percent opýtaných Slovákov odpovedalo, že európski politici by mali riešiť drahotu. Vo zvyšku únie to za prioritu označilo len 41 percent opýtaných.
Štvorpercentná medziročná inflácia je na Slovensku už druhý rok po sebe. Rastú však tak rýchlo aj naše mzdy? Nie je to vôbec automatické.
„Je ideálne, ak sa kolektívne vyjednávanie a požiadavky na rast miezd začínajú práve nad úrovňou inflácie. Ak je predpokladaná inflácia štyri percentá, rast miezd by mal pokryť aspoň štyri percentá, aby sme neboli svedkami prepadu reálnych miezd. Zistili sme, že tam, kde pôsobia odborové organizácie, sú v priemere o 20 percent vyššie mzdy,“ uviedla Monika Uhlerová, šéfka Konfederácie odborových zväzov.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
