Z ropnej krízy sa môže rýchlo stať ekonomická kríza celosvetových rozmerov. Irán stále blokuje Hormuzský prieliv a do sveta neprúdia okrem ropy ďalšie dôležité suroviny.
Konflikt, ktorý sa nám môže zdať vzdialený, vyprázdňuje aj naše peňaženky. Slovensko na to pripravené nie je.
Ceny ropy sa týkajú úplne každého. Jednoduchá ekonomická poučka hovorí, že ak zdražie ropa, zdražie preprava úplne všetkého, napríklad potravín, oblečenia, plastov, elektroniky, stavebných materiálov a v neposlednom rade aj služieb.
Iránske útoky blokujú okrem ropy aj prepravu plynu, hnojív či síry.
„Pokiaľ sa Hormuzský prieliv čoskoro neodblokuje, tak to bude mať veľmi negatívny efekt na celú svetovú ekonomiku. Ekonomický rast bude výrazne pomalší, inflačné tlaky budú vyššie, úrokové sadzby budú vyššie,“ avizuje Stanislav Pánis, ekonóm J&T Banky.
Zdĺhavá vojna v Iráne by mohla zvýšiť infláciu v najväčšej európskej ekonomike na šesť percent. Nemecko by sa tak dostalo do recesie už štvrtý rok po sebe. Pre Slovensko by to bolo ako zásah do otvorenej rany.
„Slovensko nie je v pozícii, že by sme boli pripravení na akúkoľvek krízu. Nemáme skoro žiadne rezervy, ktoré by sme vedeli využiť na to, aby sme cez ďalšiu krízu preplávali ako-tak pokojne,“ upozorňuje Martin Šuster, člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť.
Po bombardovaní ropných polí v Teheráne a blokáde dôležitého Hormuzského prielivu vystrelila cena ropy na 120 dolárov za barel. Následne Donald Trump vyhlásil, že už to nebude trvať dlho a trhy sa mierne upokojili.
Vojna sa však naťahuje, a tak sa posledné dni cena ustálila na magickej hranici 100 dolárov za barel. Tento vývoj jasne ukazuje obavy z toho, koľko bude vojna trvať.
Američania už potvrdili, že plavidlá prechádzajúce cez prieliv plánujú eskortovať. Odborníci však upozorňujú, že zabezpečenie prielivu čisto vojenskými prostriedkami je takmer neriešiteľný problém.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo