Nové údaje ukazujú, že priepasť medzi najbohatšími a najslabšími ekonomikami EÚ sa nemenší. Slovensko je pod priemerom a za lídrami výrazne zaostáva.
Rozdiely v ekonomickej sile medzi krajinami Európskej únie zostali aj v roku 2025 výrazné. Predbežné údaje Eurostatu ukazujú, že HDP na obyvateľa po zohľadnení cenových rozdielov sa v Únii pohyboval od 68 percent priemeru EÚ v Bulharsku a Grécku až po 239 percent v Luxembursku.
Priemer EÚ je nastavený na hodnotu 100, čo umožňuje porovnať, koľko si obyvatelia jednotlivých štátov môžu reálne dovoliť pri rozdielnych cenách, píše Euronews.
Na čele rebríčka stáli Luxembursko a Írsko. Luxembursko bolo 139 percent nad priemerom EÚ a Írsko 137 percent nad ním. Za nimi nasledovali Holandsko a Dánsko, ktoré sa tiež držali výrazne nad únijnou úrovňou.
Eurostat však upozornil, že pri Luxembursku aj Írsku treba čísla čítať opatrne. V Luxembursku výkon ekonomiky zvyšuje veľký počet ľudí, ktorí tam pracujú, no nežijú v ňom natrvalo. V Írsku zasa výsledok skresľuje silná prítomnosť nadnárodných firiem a príjmy spojené s duševným vlastníctvom.
Nad priemerom EÚ sa v roku 2025 dostalo len desať z dvadsiatich siedmich členských štátov. Spolu v nich žije asi 34 percent obyvateľov Únie, takže v krajine s nadpriemerným HDP na obyvateľa žije približne každý tretí občan EÚ.
Medzi štyrmi najväčšími ekonomikami bloku dopadlo najlepšie Nemecko so 115 percentami priemeru EÚ. Francúzsko sa držalo tesne pod priemerom na 98 percentách, Taliansko malo 96 percent a Španielsko 92 percent.
Na opačnom konci tabuľky sa popri Bulharsku a Grécku ocitli aj Lotyšsko so 71 percentami priemeru EÚ, Slovensko so 75 percentami, Maďarsko so 76 percentami a Chorvátsko, Rumunsko aj Estónsko na úrovni 78 až 79 percent.
Poľsko a Portugalsko boli na 81 percentách. Dáta tak ďalej potvrdzujú, že východné krajiny Únie zostávajú vo väčšine prípadov pod priemerom, kým západ a sever Európy si udržiavajú vyššie hodnoty.
Priemer EÚ dosiahol približne 41 600 eur na obyvateľa v štandarde kúpnej sily.
Eurostat zároveň upozorňuje, že pri hodnotení životnej úrovne nestačí sledovať len HDP na obyvateľa. Dôležitým ukazovateľom je aj skutočná individuálna spotreba domácností, pri ktorej bývajú rozdiely medzi krajinami menšie než pri samotnom výkone ekonomiky.
Čo čaká slovenské peňaženky? Dozviete sa v rozhovore:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo