Falošný živnostník môže na faktúre vidieť vyššiu sumu, no platí si odvody, dane aj dovolenku sám. Pri chorobe či strate práce môže prísť o zásadnú ochranu.
Falošné živnosti patria medzi spôsoby, ktorými sa firmy pokúšajú znížiť náklady na prácu. Navonok ide o podnikanie, fakturáciu a obchodný vzťah.
V skutočnosti však môže ísť o prácu, ktorá má znaky závislej práce. Pracovník plní pokyny firmy, pracuje osobne, v jej mene a často aj v jej organizačnej štruktúre.
Rozhodujúci preto nie je názov zmluvy ani živnostenský list, ale reálny obsah spolupráce.
„Znaky závislej práce a podnikania sa navzájom vylučujú. Inšpektor práce v každej jednotlivej situácii vyhodnocuje prítomnosť uvedených znakov,“ uviedol pre tnlive.sk hovorca Národného inšpektorátu práce Ladislav Kerekeš.
Tento model sa označuje aj ako švarcsystém. Národný inšpektorát práce ho opisuje ako zastretý výkon závislej práce prostredníctvom občianskoprávneho alebo obchodnoprávneho vzťahu.
Zákon pritom vychádza z jednoduchého pravidla – ak má práca povahu závislej práce, má sa vykonávať v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne v inom pracovnoprávnom vzťahu. Nestačí ju premenovať na faktúru.
„Najčastejšou chybou je viera, že ak má zmluvný partner živnostenský list a vystavuje faktúry, automaticky ide o legálny obchodný vzťah. Platí však opak, pretože záleží výlučne na obsahu vzťahu, nie na jeho právnom označení,“ vysvetlil pre tnlive.sk advokát a pedagóg Juraj Hamuľák.
Firmám sa takýto systém opláca najmä finančne. Podľa Finančnej správy sa model prejavuje najmä nižšími odvodmi a daňami, prípadne pravidelnými faktúrami pripomínajúcimi mzdu.
Pri zamestnancovi firma okrem hrubej mzdy platí odvody a rieši dovolenku, prekážky v práci, odstupné či náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti.
Pri živnostníkovi sa veľká časť týchto nákladov presúva na pracovníka, takže firma získa lacnejšiu a pružnejšiu pracovnú silu.
„V prostredí Slovenskej republiky zneužívaním modelu takzvaných fiktívnych živnostníkov dochádza nielen k daňovým únikom, ale prioritne sa ním obchádzajú ustanovenia Zákonníka práce,“ dodal Kováč.
Výhoda pre firmu je však nevýhodou pre pracovníka. Falošný živnostník síce môže na faktúre vidieť vyššiu sumu, no z nej si musí zaplatiť dane, odvody, účtovníctvo, dovolenku aj obdobia bez príjmu.
Od januára 2026 predstavujú odvody štandardnej povinne poistenej SZČO najmenej 425,03 eura mesačne ešte pred zaplatením dane.
Riziko však nie je len finančné. Človek na falošnej živnosti prichádza aj o ochranu, ktorú má zamestnanec zo Zákonníka práce.
„Pracovníci, respektíve osoby vykonávajúce prácu, podceňujú najmä to, čo strácajú. Uvedomia si to väčšinou až v momente krízy,“ priblížil Hamuľák.
Živnostník nemá nárok na platenú dovolenku, odstupné ani náhradu mzdy pri prekážkach v práci.
Pri chorobe, úraze alebo strate práce môže byť výpadok príjmu výraznejší, keďže na SZČO sa nevzťahuje povinné úrazové poistenie zamestnávateľa a dávku v nezamestnanosti získa len pri splnení podmienok dobrovoľného poistenia.
Hranica medzi legálnym freelancingom a falošnou živnosťou pritom nie je v tom, či má človek IČO.
Skutočný freelancer podniká samostatne, nesie podnikateľské riziko, organizuje si prácu a typicky dodáva dohodnutý výsledok. Často pracuje pre viacerých klientov, no rozhodujúci zostáva skutočný obsah spolupráce.
Riziko švarcsystému rastie tam, kde človek denne funguje ako interný zamestnanec, má nadriadeného, plní jeho pokyny, pracuje v mene firmy a ekonomicky závisí od jedného odberateľa.
„Poviem to jednoducho (aj keď sa to nedá paušalizovať), pričom praktický test zostáva rovnaký: keby ten istý človek pracoval pre vás za rovnakých podmienok, ale nemal živnosť, považovali by ste ho za zamestnanca? Ak áno, živnostenský list problém nevyrieši,“ povedal Hamuľák.
Od januára 2026 sa sprísnilo posudzovanie fiktívnych živností. Pri odhaľovaní fiktívnych živností už inšpektoráty práce nemusia preukazovať výkon práce v pracovnom čase určenom zamestnávateľom.
„Vypustenie jedného zo znakov závislej práce z jej legálnej definície – znak ,v pracovnom čase určenom zamestnávateľom‘ – zjednodušil inšpektorovi práce v niektorých prípadoch dokazovanie výkonu závislej práce,“ informuje ministerstvo práce.
Firmám sa tak môže zúžiť priestor obhajovať sa tým, že nejde o závislú prácu len preto, že si pracovník formálne určuje čas sám.
„Tento argument od januára 2026 jednoducho neexistuje,“ poznamenal Hamuľák.
Sprísnili sa aj pokuty. Za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania hrozí firme od roku 2026 sankcia od 4 000 do 200 000 eur. Ak ide o dve a viac osôb, dolná hranica je najmenej 8 000 eur.
Fyzickej osobe môže byť za nelegálnu prácu uložená pokuta do 331 eur. Firma zároveň riskuje vylúčenie z verejného obstarávania, stratu dotácií a nemožnosť čerpať peniaze zo zdrojov Európskej únie.
„Riziko pre firmu je výrazné a reálne, najmä pri dlhodobých vzťahoch, pričom môže dôjsť k dorubeniu daní spätne (aj o niekoľko rokov), uloženiu sankcií, ktoré môžu prevýšiť pôvodnú ,úsporu‘ a pod. Vo výsledku sa krátkodobá úspora často mení na výrazne vyšší celkový náklad, než keby bol vzťah nastavený legálne od začiatku,“ uviedol Kováč.
Kontroly falošných živností a agentúr dočasného zamestnávania dostávajú väčšiu pozornosť. Podľa správy Národného inšpektorátu práce za rok 2025 inšpektoráty vykonali 16 635 kontrol zameraných na nelegálnu prácu a nelegálne zamestnávanie.
Odhalili 693 zamestnávateľov a 1 211 nelegálne zamestnávaných osôb. Pri falošných živnostiach zistili 55 subjektov a 166 pracovníkov, kým rok predtým išlo o 21 subjektov a 57 osôb.
Jedna z posledných celoplošných akcií sa uskutočnila od 18. do 22. mája 2026.
„Som veľmi rád, že Policajný zbor na našu požiadavku zareagoval veľmi rýchlo, pružne a dynamicky. Teší ma, že pri tejto celoplošnej akcii už aktívne asistoval,“ vyhlásil minister práce Erik Tomáš (Hlas-SD).
Národný inšpektorát práce v spolupráci s políciou preveril 173 agentúr dočasného zamestnávania. Kontrolované agentúry prideľovali svojich zamestnancov do 577 firiem.
„Počet agentúr dočasného zamestnávania začal výrazne klesať po tom, čo sme sprísnili a zefektívnili naše kontroly. Momentálne ich na Slovensku pôsobí 441, pričom v minulosti ich bolo viac ako 600,“ doplnil Tomáš.
Rezort práce avizoval aj novelu zákona o službách zamestnanosti. Agentúry by po novom mali pravidelnejšie oznamovať, do ktorých firiem prideľujú zamestnancov, a ministerstvo chce zároveň zamedziť špekuláciám s konateľstvom v týchto agentúrach.
Štát tak vysiela firmám aj pracovníkom jasný signál. Živnosť môže byť legálnou formou podnikania, no nemôže slúžiť ako náhrada pracovnej zmluvy tam, kde človek fakticky pracuje ako zamestnanec.
Viac sa o boji proti fiktívnym živnostiam dozviete v rozhovore:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
