Svoj cieľ prekročil trojnásobne a po sezóne jeho tvár zdobí tímové plechovky. Keď hltal legendárne kocky po boku superhviezd, odetý v slovenskej trikolóre, nejeden fanúšik ronil nostalgickú slzu. Posunutý kufor mu zničil jeden z vrcholov, napriek tomu sedí v elitnej stovke sveta. A čo budúci rok? Ciele treba mať vysoké, uškrnie sa slovenská kométa.
Sezóna 2025 bola pre slovenských cyklistických fanúšikov nepochybne nostalgická. Po prvýkrát od konca kariéry Petra Sagana mohli totiž držať päste krajanovi vo vypätých momentoch na najväčších klasikách sveta a tešiť sa z víťazstiev a pódií v najvyššej lige športu na dvoch kolesách.
Odetý v drese slovenského majstra, odchovanec Dukly Banskej Bystrice Lukáš Kubiš odjazdil svoj životný ročník. Bol objavom roka, prebil sa do elitnej stovky svetového rebríčka a svojmu tímu ako hlavný líder vyjazdil možnosť prvýkrát sa zúčastniť slávnej Tour de France, kde by už budúci rok chcel dvíhať ruky nad hlavu.
Tesne pred sviatkami sme sa s rodákom z Detvianskej Huti porozprávali o práve skončenej sezóne, ako aj o jeho programe a nemalých ambíciách pred budúcim ročníkom. V ňom sa pokúsi o ďalší progres smerom k cyklistickému Olympu, pričom pomáhať mu budú šprintérske legendy a už tradične pritom nebude chýbať ani filmársky štáb.
Na sociálnych sieťach môžeme vidieť, že členovia tímu Rockets si pripíjajú s nápojmi s vašou tvárou na etikete. Je to neklamný znak, že ste vy aj tím so sezónou spokojní?
Spokojnosť tam určite je, ale paradoxne týmito reklamnými plechovkami ma nepoctili v tíme. Sú vyrobené skupinou mojich skalných slovenských fanúšikov, ktorí nám ich poslali. Propagovali sme ich aj na Okolo Slovenska. Je to pre mňa veľká pocta, že vôbec niečo takéto niekoho napadlo a chcem im poďakovať.
Committed three felonies whilst drunk off the Lukas Kubis beer https://t.co/c1obKbtA8y
— #SiempreGino (@NairoInGreen) November 8, 2025
Poďme k vašej sezóne v číslach... Keď sme sa pred rokom rozprávali, dúfali ste, že v prvej sezóne medzi profíkmi prekonáte hranicu 400 UCI bodov. Napokon to bol takmer trojnásobok a ste v elitnej stovke svetového rebríčka. Čo bolo katalyzátorom tohto výkonnostného progresu?
Tak najväčší podiel na tom mal nový, lepší kalendár pretekov. Minulé roky som v kontinentálnej cyklistike jazdil tri a pol hodiny v priemere. Teraz to boli všetko preteky vyšších kategórií a trvali bežne cez štyri – päť hodín. Taktiež kľúčové momenty boli ďaleko intenzívnejšie, musel si častejšie siahnuť hlboko do zásob, čo ma posunulo.
Čo sa týka tréningov, nenastalo tam veľa zmien. Myslím, že to už mám celkom zvládnuté. Rovnako ako pravidlo 120 gramov sacharidov na hodinu, keď sa rozprávame o výžive.
Už druhý rok po sebe ste boli extrémne konzistentný, čo býva kameňom úrazu väčšiny pelotónu. Čo robíte správne v tejto oblasti?
Toto sa stále pýtam trénera a tréner sa to pýta mňa. Takže keď to zistíte, poraďte nám.
Úvod sezóny ste mali skvelý, vyhrali ste tam svoju prvú jednorazovku na profi úrovni, skončili šiesty na World Tour klasike Omloop Het Nieuwsblad a dokonca ste si vyskúšali aj Paríž-Roubaix. Veľa fanúšikov vám práve na Pekle Severu verilo aj na nejaké super umiestnenie, no prišla smola a bolo z toho 46. miesto. Ako spomínate s odstupom na túto veľkú premiéru na klasike klasík?
Prvé dojmy boli veľmi frustrujúce, pretože som tam mieril s ambíciami na umiestnenie aspoň v Top 15. Keď sa pozrieme na výsledkovú listinu, bolo to reálne. Šťastie však chýbalo, zaplietol som sa do pádu práve na ikonickom Arenbergu. Teraz ma to však už až tak nemrzí.
Keď tá frustrácia po pár dňoch opadla, bol som veľmi hrdý a spokojný s tým, že som si to obišiel v pretekovom tempe, nezabalil som to po páde. Nabral som množstvo skúseností ako pretekať na tých prastarých kockách, kde sa dá spraviť množstvo chýb. Tieto znalosti využijem v budúcom roku.
Koľko trvá sprcha po takom prašnom zážitku?
No veru trošku dlhšie. Našťastie si pamätám, že hoci som do tých slávnych spŕch v cieli v Roubaix prišiel medzi poslednými, ešte tam bolo trocha teplej vody.
Ako dlho ste ešte v rukách cítili vibrácie z tých kociek? Niektorí sa vraj v ten večer ani nevedia najesť s príborom...
Úplne unavený som bol ešte nejaké tri až štyri dni. Skúsil som si tam dať po pár dňoch jednu menšiu klasiku v Limburgu, no nebola šanca niečo zajazdiť. Čo sa ale týka tých vibrácií v kostiach a kĺboch, možno som ich mal citlivejšie, ale nebol problém normálne fungovať. Nemal som dokonca ani jediný mozoľ na rukách.
Tak to máte na Roubaix evidentne predispozície. Plánujete sa tam v ďalších rokoch vrátiť aj s cieľom ísť na výsledok?
Presne tak. S trénerom som sa aj po pretekoch rozprával a povedal mi presne tú istú vetu. Aj budúci rok bude Paríž–Roubaix jeden z hlavných vrcholov našej klasikárskej sezóny a verím, že zúročím skúsenosti, ktoré som nazbieral, a pretavím ich do pekného výsledku.
Dalo by sa očakávať, že po takej úspešnej premiérovej jari si dáte dovolenku, ale naopak, išli ste bomby ďalej aj v máji, v júni a tím vás používal na pretekoch až do úplného konca sezóny. Nemali ste pocit, že na vás príliš spoliehajú pri zbieraní bodov a ignorujú kumulovanie únavy?
Práveže sme o tom stále komunikovali, pretože tímu veľmi záležalo, aby som to neprehnal. Veľká vďaka patrí môjmu trénerovi, ktorý skvele pracoval s únavou medzi pretekmi, s voľnými dňami. Na základe toho sa mi podarilo udržať formu počas celej sezóny a neprišlo k žiadnemu vyhoreniu.
Práve naopak, sezónu som zakončil s vysokou motiváciou aj energiou. Po Okolo Holandska som srandoval, že ak by sme ešte mali ísť na nejakú Grand Tour, tak som pripravený a môžeme pretekať ďalšie tri týždne.
Ako hovoríte, forma sa držala celý rok, no špeciálne v auguste ste jazdili fantasticky. Na Okolo Dánska ste sekundovali hviezdnemu Pedersenovi, no a potom prišla Renewi Tour. Všetci očakávali boj o GC, ale nebolo z toho nič. Čo sa tam prihodilo?
Hlúpa náhoda, doteraz nerozumiem ako sa to stalo. Forma bola na vysokej úrovni, išiel som tam ako líder a celý tím bol postavený okolo mňa. Lenže v druhej etape sa mi posunul kufor na tretre, asi o pol centimetra, čo je extrémne veľa, a ja som o tom vôbec nevedel. Počas pretekov mi odišli sedacie svaly a na masáži sme s masérom netušili, prečo sa to stalo.
Na ďalší deň po tomto incidente za mnou prišiel fotograf, chcel nejaké marketingové fotky pre sponzora, tak som si začal čistiť tretry špeciálnou utierkou. Pozrel som na podrážku a vtedy nám to všetkým docvaklo. Dve povolené skrutky dokážu spraviť, že z päťsto wattov človek nedokáže vyprodukovať ani dvesto.
Po Renewi Tour ste zašli parádne klasiku s Kapemuurom, kde ste boli štvrtý. Posilnilo to vaše ambície na flámske klasiky do budúcna?
Áno. Popravde si myslím, že Flámsko je asi klasika, ktorá mi vyhovuje najviac. Verím, že tam dokážem zúročiť moju váhu aj svalstvo. Akonáhle obdržíme pozvánku, budú tie preteky jedným z vrcholov mojej sezóny.
Potom už prišiel september a Okolo Slovenska, kde ste boli hlavnou hviezdou týždňa. V obciach aj pri trase ste mali obrovskú podporu fanúšikov a v drese slovenského majstra ste boli štyrikrát blízko k víťazstvu v etape. Najväčší výkon však prišiel v záverečný deň, keď ste aj so svojou postavou konkurovali vrchárom...
To bolo veru nad plán, na celkové poradie mal ísť kolega, ale deň predtým spadol. Ja som nazbieral pomerne dosť bonifikačných sekúnd počas prvých štyroch etáp a tak som to skúsil na celkové poradie. Na Kohútke kilá hrali proti mne, ale aj za šieste miesto v celkovom poradí som rád. Vôbec som s tým nerátal, skôr som dúfal v nejakú etapu.
Čo ste povedali Paulovi Magnierovi po štvrtej etape, keď ste skončili za ním druhý po štvrtýkrát v rade?
V tom bode sme sa na tom už obaja smiali. Hovoril mi, že by bol rád, keby som vyhral, ale nenechá mi to len tak. Organizátori mi povedali, že sa ešte nikdy nestalo, aby boli rovnakí dvaja pretekári prvý a druhý v štyroch etapách v rade.
Plánujete sa vracať každoročne na Okolo Slovenska?
To je skôr otázka na náš performance tím, aký budeme mať kalendár a aké preteky doň zapadnú. Teraz by mala byť na Okolo Slovenska Kráľova hoľa, čo je kopec, ktorý mám blízko domova a veľmi dobre ho poznám. Ale je to 9-kilometrová hora s priemerom okolo deväť až desať percent, určite by som na nej nebojoval o popredné priečky.
Vo výbornej forme ste pokračovali až do úplného konca sezóny, veď za posledný mesiac ste nazbierali takmer toľko bodov, ako za celý minulý rok. Napokon boli vaše body tretinou z celej tímovej porcie, ktorá vám zaistila výborné 26. miesto vo svetovom rebríčku a tým pádom aj šancu získať divokú kartu na Tour de France a ďalšie Grand Tours. Poháňalo vás to vpred?
Áno, bol to obrovský tímový cieľ pred sezónou a podarilo sa nám to. Aj osobne ma to veľmi motivovalo počas roka. Teraz máme šancu na divoké karty v roku 2026 a to by opäť pozdvihlo náš pretekový program. Už len musíme dúfať, že sme organizátorov presvedčili a dostane sa na nás.
Po kolapse tímu Arkéa a spojení celkov Lotto a Intermarché máte ako francúzske zoskupenie obrovskú šancu získať jednu z dvoch pozvánok na Tour de France. Ako ste interne reagovali na tie správy o problémoch iných tímov?
Naše šance to síce zvýšilo ale tešiť sme sa samozrejme nemohli, lebo v prvom rade je to pre cyklistiku ako takú veľmi zlé. Mnohí pretekári a iní zamestnanci zostali bez práce. Človek však musí hrať s kartami, ktoré má a tie naše sú momentálne fajn. Musíme však čakať do januára na oficiálnu pozvánku. Akonáhle mi povedia, že ideme na Tour, začnem makať na tom, aby som bol na ňu na 110 percent pripravený.
Všetci vedia, že Tour je váš vysnívaný závod. Aké máte na ňu prvé spomienky?
Z detstva spred televízora. Ako chlapec som hltal ako Peter Sagan vyhrával prakticky všetko, kde prišiel, a dominoval v šprintoch. Zaumienil som si si, že raz tam budem aj ja. V tých rokoch žltý dres často vyhrával Chris Froome a bolo super si s ním tento rok zajazdiť na rumunskom Sibiu Tour. Hovoril som mu, koľko hodín som strávil sledovaním, ako vyhráva jednu Grand Tour za druhou. Bol to príjemný pokec.
Pred niekoľkými týždňami ste boli aj na prezentácii trasy v Paríži. Brali ste to ako ďalší krok na vašej ceste na tú štartovú čiaru Tour?
Presne tak. Prezentáciu Tour de France zažijete osobne prvýkrát iba raz a bol to skvelý zážitok. Len som tam sedel a uvedomoval si, že sme k tomu fakt blízko. V minulosti sa všetci tomuto tímu, ktorý si založila partia YouTuberov, iba smiali. Teraz ľudia chápu, že to mysleli vážne, vidia ten každoročný progres.
Po prezentácii ste poskytli aj rozhovor pre francúzske noviny, kde ste spomenuli, že ak tam pôjdete, chcete osobne vyhrať etapu. Je to reálny cieľ už budúci rok?
Ciele treba mať vysoké, hovorím to stále. Pretože keď niečo máte v hlave, je oveľa jednoduchšie to uskutočniť. Na prezentácii ma potešilo, že preteky sa vrátia v posledný deň na kopec Montmartre. Zažil som ho na olympiáde, bola tam skvelá atmosféra a tento rok tam Pogačar s Van Aertom predviedli podľa mňa jednu z najlepších etáp na Tour de France za posledné roky. Veľmi sa na ňu teším, lebo ju poznám a viem, ako tam pretekať.
Váš tím sa veľmi rozbehol na prestupovom trhu. Prichádzajú bývalí víťazi etáp na samotnej Tour z rokov 2023 a 2024, vrchár Wout Poels, klasikár Victor Lafay a šprintér Dylan Groenewegen. Aké máte zatiaľ pocity z týchto hviezd?
Sú super, najmä Victor je naozaj parádny chalan, trošku šoumen, s dobrou energiou. Celkovo sa vymenilo asi pätnásť pretekárov, ale skupina sa vôbec nezmenila. To ma teší, pretože minulý rok sme boli veľmi dobrá partia a aj teraz na našom prvom sústredení v Španielsku boli všetci perfektne naladení, duch tímu zostal rovnaký. Všetci noví veľmi rýchlo pochopili, kam smerujeme, aký máme plán a že energia v tíme je priateľská a rodinná.
S touto výrazne posilnenou zostavou má váš tím šancu snáď aj zdvojnásobiť svoj bodový zisk. Bude ambíciou tímu v ďalších rokoch útočiť na pozíciu jedného z Top 3 Protímov, čo by znamenalo každoročne automatickú pozvánku na Tour?
Áno, ak sa dostaneme v rebríčku do Top 3 medzi Protímami, uľahčí to množstvo plánovania pred sezónou. Budeme si sami vyberať program a plánovať sezónu. Tento rok ešte musíme čakať, aké divoké karty nám pridelia a prispôsobovať ten program postupne.
S príchodom Groenwegena do tímu však prídete o pozíciu najlepšieho šprintéra. Budete mať oddelený program, alebo si niekedy, napríklad na prípadnej Tour de France, vyskúšate byť jeho rozbiehačom?
Áno, Dylan bude náš čistokrvný šprintér a už počas prezentácie sme sa pri rovinatých etapách rozprávali, že to sa pôjde na neho. Ak by pre nás vyhral etapu po mojej dobrej práci, budem sa tešiť rovnako ako by som vyhral sám. Aj keď sa stretneme na iných pretekoch ako Renewi Tour, budem jeho posledným rozbiehačom.
Je neskutočne rýchly. Vie perfektne čítať tie šprinty a mám sa od neho čo učiť. Ja som vlastne ani nikdy nebol v tíme zaradený ako šprintér. To, že sa mi darilo aj v tých hromadných dojazdoch, bolo potešujúce, ale som prioritne klasikár.
Okrem Groenewegena budete mať šancu pracovať aj s ďalšou, ešte väčšou legendou. Vaším novým šprintérskym trénerom bude Marcel Kittel, niekdajší rival Peťa Sagana, s ktorým počas minulej dekády zviedli množstvo súbojov. V čom bude spočívať vaša spolupráca?
Mal som s ním raz rozhovor pri jednej káve asi hodinu a pol, kde sme sa len rozprávali a všetko išlo úplne prirodzene. Je to skvelý človek s veľmi pozitívnou energiou. Šprinty za jeho a Peťovej éry síce boli trochu iné, ale princíp je stále ten istý a on má veľa čo ponúknuť.
Na prvom kempe sme s ním trénovali výjazdy zo šprintu, pozície na konci a rôzne situácie. Točili sme si videá, vysvetľovali si konkrétne scenáre a robil nám potom akoby workshopy. Už pri prvej príležitosti sme tak vďaka nemu spravili pekný progres.
Môžu sa fanúšikovia opäť tešiť aj na nejaký zábavný dokument z tohto sústredenia?
Pevne verím, že áno. Aj minulý rok perfektne odpálili ten seriál dielmi z tímových sústredení pred sezónou. Potom vychádzala jedna epizóda mesačne, asi 40-minútová, dokonca aj ako pretekára ma bavilo to pozerať. Vydarené bolo aj video z Okolo Slovenska. Je to skvelý pohľad do zákulisia pre fanúšikov.
Na úvodnom sústredení sa zvykne aj riešiť program na budúci rok. Už viete, kde začnete nový ročník?
Začnem 24. januára na klasike Gran Premio Castellon v Španielsku. Následne pôjdem do Francúzska a budem mať rovnaký program ako tento rok, teda GP Marseille, Etoile de Bésseges a Okolo Provensálska. Ďalej to bude závisieť od divokých kariet. Uvidíme, ktoré preteky nám tam naskáču a na základe toho mi tím zostaví kalendár na celú klasikársku jar. Už sa ale neviem dočkať, kedy to všetko opäť začne.
Juraj Slafkovský má skvelú formu aj cez sviatky.
Sledujte atraktívne športy naživo aj zo záznamu na Voyo
