Po boku sestry stál roky, aj vďaka silnému rodinnému putu na svahoch spoločne oslavovali obrovské úspechy. Ich vzťah však ochladol a s rodičmi, ktorí mu poslali predžalobnú výzvu, sa nestretáva. Boris Vlha sa nálepky „Petrin brat“ už zbavil.
S manželkou si na Liptove otvorili talianske bistro, podnik už stihol získať i prestížne medzinárodne ocenenie od gastronomického sprievodcu Gault & Millau.
Rozhodnutie skončiť v lyžiarskom tíme svojej sestry považuje za správne. Nálepky „Petrin brat“ sa zbavil.
„Myslím, že áno. Na začiatku ľudia chodili a hľadali Peťu, ale už som sa od toho odstrihol. Každý si ide svojou cestou, už ma neberú ako niekoho, kto je skrytý za jej chrbtom. V jej tíme som tvrdo pracoval. Nebolo to tak, že som sa viezol, ako si niektorí mysleli. Počul som názory, že bez Petry by som bistro nemal. Rovnako by sa však dalo povedať, že Peťa by nebola tam, kde bola, bezo mňa. Všetko je tak, ako má. V živote som sa posunul ďalej,“ otvoril súkromie v rozhovore pre Sportnet Boris Vlha.
So sestrou je v kontakte stále, no ich vzťah už nevyzerá ako kedysi.
„Ochladlo to. Sledujem jej návrat, má to ťažké. Už nie som jej „spovednica“, ide si svojou cestou. Podľa mňa sa jej zapáčil bežný život a bude mať problém vrátiť sa do profesionálneho športu.“
Je presvedčený, že olympijská šampiónka by niektoré veci mala robiť inak.
„Potrebuje mať nad sebou pevnú ruku. Ona veci spraví, ale nie vždy na sto percent. Je veľmi dobrá športovkyňa a vie robiť pod tlakom. To je jej neskutočná výhoda. Áno, jej sa to nepáčilo, ale vždy, keď sa tlačilo, prišli výsledky. Mám pocit, že tam už to viac ovládajú fyzioterapeuti. Naťahujú sa s ňou, robia fyziocviky. Ona však potrebuje mať nohy nabombované, musí byť kondične pripravená,“ rozhovoril sa a pokračoval.
„Ľudia si možno myslia, že ju dehonestujem, ale to by som si nedovolil. Ona je top športovkyňa, ale potrebuje ukázať cestu. Teraz jej podľa mňa ukazujú trochu cestu doľava. Boja sa jej povedať. Teraz je tam šéfka ona. Lenže ona nemá skúsenosti. Chce byť šéfka, ale nemá na to také skúsenosti, lebo to celý život nerobila.“
Víťazka veľkého glóbusu sa pred návratom na svahy uzavrela, nekomunikovala s médiami. Novinári preto často volali práve bratovi.
„Mrzí ma to. Je olympijská víťazka a ľudia sú na ňu zvedaví. Chcú vedieť viac. Potom si robí neprajníkov, lebo začnú špekulovať novinári aj ľudia. Vždy som sa snažil novinárom aj ľuďom dávať stále niečo, aby boli stále najedení informáciami. Fanúšik chce stále viac a viac. Nikdy nebude úplne nasýtený. Keď nemá nič, je nervózny. Potom vznikajú konšpirácie.“
Samotnému comebacku a rozhodnutiu predstaviť sa na olympijských hrách v Taliansku však príliš nerozumel.
„Lyžovať, samozrejme, nezabudne do konca života. Ale chýbal tam život. Kondične nemala natrénované, ale odkiaľ to mala mať, keď bola po zranení? Viem, že mala nejaké komplikácie, takže tréning bol ako na húsenkovej dráhe – hore, dole. Som však rád, že tam aspoň zišla a vyskúšala si to. Bola to taká skúška. Uvidíme, čo sa stane, keď nastúpi do sezóny. Mám z nej pocit, že viac hovorí, ako robí. Keď sme boli spolu a ja som bol v tíme, nebolo toľko rečí, ale boli činy. Tvrdo pracovala.“
Na sociálnej sieti sa pred časom vyjadril aj k intímnej téme toxických rodičov. „Práve preto, že o tom veľa ľudí nehovorí,“ priznal Boris Vlha a rozmenil na drobné.
„Nie je normálne, aby vás niekto psychicky ovládal a využíval to, že je rodič, aj keď máte 25 alebo 30 rokov. Vie, ako na vás, a využíva tú moc. Tým vás ničí. Ľudia hovoria: veď to mám aj ja. A potom povedia, že si na to človek zvykne. Ale prečo by som si mal na niečo zvykať, keď to môžem zmeniť? Keď o tom môžem povedať aj druhým ľuďom a ukázať, že sa o tom nemusia báť hovoriť? Mám rodinu a nikto mi už nebude diktovať. Rodič je na to, aby mi dal radu, ale nie na to, aby mi prikazoval, ako mám žiť.“
S rodičmi sa tak už nestretáva. Ani cez sviatky.
„Poslali na mňa predžalobnú výzvu. Chcú nárok na Lujzu, moju dcéru. Robia zle. Spúšťačom toho celého bola mama. Otec nevie komunikovať a za jeho problémy môžu druhí ľudia. Keď o nich napíšete niečo zlé, skončili ste. Jeden z bodov toxických rodičov je zastrašovanie. Keď to robili vlastnému dieťaťu, robili to aj iným ľuďom. Ja sa toho nebojím. Vyvolávajú vo vás strach, ale keď sa nebojíte strachu, ste pán. Za témou toxických rodičov si stále stojím.“
Ako náročnú situáciu a rozdelenie rodiny vníma Petra?
„Dištancuje sa. Chce byť na jednej aj na druhej strane, ale to sa nedá. Musíte mať nejaký názor. Buď ste s nimi a myslíte si, že to robia dobre, alebo poviete, že mám pravdu. Ale nedá sa byť nikde. Hovorí, že treba pochopiť aj ich stranu a zároveň chápe aj moju. Ale tu sa niečo stalo, niečo spravili, a podľa mňa to nie je v poriadku,“ uzavrel Boris Vlha.
Od nešťastného pádu Petry Vlhovej ubehlo už dva a pol roka:
Sledujte atraktívne športy naživo aj zo záznamu na Voyo
