Tréner hodnotil uplynulý ročník zväčša pozitívne, ale niektoré skutočnosti ho mrzia.
Hráči MŠK Žilina obsadili v nedávno skončenej sezóne Niké ligy druhé miesto. „Šošonov“ predbehol len Slovan Bratislava.
Kouč Žilinčanov Michal Ščasný v otvorenom rozhovore pre TVNOVINY.sk vyjadril spokojnosť s priebehom sezóny, ale mrzí ho, že negatívne udalosti zo zimnej prípravy spôsobili, že jeho tím nemohol konkurovať „belasým“ až do konca ročníka.
Čo vás zaujalo na žilinskom projekte, keď vás oslovilo vedenie klubu?
Ja som to hovoril, keď som prišiel do Žiliny. Ten projekt s mládežou ma veľmi zaujal. Som rád, že som toho súčasťou a bola to pre mňa veľká výzva. Mal som aj iné ponuky zo slovenskej ligy, ale, samozrejme, Žilina je top klub na Slovensku a veľmi som sa na to tešil.
Hodnotíte Žilinu ako doposiaľ najlepšie futbalové prostredie, v akom ste na Slovensku pracovali?
Neviem, či najlepšie, lebo som prešiel aj Spartakom Trnava, kde sme vyhrali pohár. Aj to je jeden z veľkoklubov na Slovensku s obrovskou históriou, krásnym štadiónom, výbornými fanúšikmi. V Žiline je to zas o niečom inom.
Žilina je špecifická výbornou prácou s mládežou, vynikajúcou akadémiou a obrovským profesionalizmom od všetkých ľudí v klube. Každý klub má niečo iné.
Keď som bol v Senici, tak musím povedať, že tam som si to tiež užíval, lebo tam bol projekt so zahraničnými hráčmi a mali sme to veľmi dobre rozohrané. Žiaľ, potom nastala zmena majiteľa.
Neskôr prišlo pôsobenie pod Urpínom (v Banskej Bystrici, pozn. red.), to sú tiež výborné spomienky. Hneď po postupe do ligy sme hrali v prvej šestke a obsadili piate miesto. Všetko pekné momenty, ale hovorím, nepozerám sa na to, čo bolo, pre mňa je dôležitá súčasnosť.
Keď ste spomenuli Banskú Bystricu, prekvapilo vás, že práve Dukla zostúpila do nižšej súťaže?
Musím povedať, že som to nečakal. Želal som im, aby ostali v lige, lebo spomienky tam mám pekné. Najmä na partiu chalanov, ktorých som trénoval, či to bol Robo Polievka, Mišo Faško, Boris Godál alebo Martin Rymarenko.
Vznikla tam vtedy výborná partia a ako tréneri sme si to užívali a chalani to vyšperkovali tým, že sme boli v prvej šestke. Ako to dopadlo teraz, ma mrzí. Čo za tým je, to neviem.
Žilina je špecifická tým, že sa vo veľkom dbá na prácu s mladými futbalistami. Čo je dôležité pri týchto procesoch?
Je to o každodennej intenzívnej robote celého realizačného tímu. Nie je to iba o mne, sme výborný tím. Robíme na tom, aby chalani, hlavne tí mladí, napredovali. Samozrejme, veľmi pomáha aj to, že v tíme sú, respektíve boli skúsení hráči. Ako prvého spomeniem fantastického Tomáša Hubočana, ďalej je tam Miro Káčer či Ľubo Belko.
Samozrejme, niektorí ďalší chalani aj v mladom veku už majú aj sto štartov v lige. Čiže nie je to len o veku, ale najmä o skúsenostiach.
Práca s talentovanými hráčmi je špeciálna. Veľmi veľa sme robili individuálne. Pridávali sme im ešte po klasickom tréningu. Týkalo sa to útočníkov, stredových hráčov aj obrancov. Každý má v zápasoch inú úlohu, a preto je dôležité pracovať s nimi na detailoch. To je odlišné ako v mojich predošlých pôsobiskách.
Nemýlim sa, ak poviem, že pri mladíkoch sa treba obzvlášť zamerať aj na psychickú stránku?
Určite je to veľmi dôležité. Mali sme aj na jeseň nejaké výkyvy. Odohrali sme aj horšie zápasy, ale musím povedať, že takých 80 percent bolo výborných duelov. Odzrkadlilo sa to aj na tabuľkovom postavení, čiže super. Boli nejaké zápasy, ktoré nám nevyšli možno aj skúsenosťou alebo takou nevyváženosťou. Takže určite psychika je veľmi dôležitá.
Keď sa vám darilo, Dávid Ďuriš v rozhovore pre nás označil reči o titule za tabu, Mario Sauer sa vyjadril sebavedomejšie. Bolo potrebné krotiť emócie v šatni, keď ste boli na veľmi pozitívnej vlne?
Samozrejme, že sme to krotili. Bolo obdobie, keď sme boli tesne za Slovanom a hrali sme výborne.
Druhá vec je, keď spomínate Maja Sauera, tak u mladých hráčov sa prejaví sebavedomie. Človek si dáva tie najvyššie méty, no nechceli sme sa nejakým spôsobom dostávať pod tlak, že začneme rozprávať o titule. Myslím, že každý z nás mierne o titule sníval, ale, bohužiaľ, sa to naštrbilo zraneniami a odchodmi v zime.
Keby sme mali na jar k dispozícii Kaprálika, Bileho a Ndjeungouea, tak si dovolím tvrdiť, že by sme boli schopní bojovať do konca súťaže so Slovanom o titul, aj keď Slovan keď potrebuje, tak stále vyhrá. Takto nám proste odišlo 22 gólov a asistencií. Z týchto dôvodov sme už nekonkurovali Slovanu v jarnej časti.
Na vašich hráčov, samozrejme, vplývajú veci ako napríklad sociálne siete. Tomu sa ťažko vyhnú. Čo si o tom myslíte?
Tak jasné, keď som hrával, neboli sociálne siete. Teraz to majú chalani stále pred očami. Môžeme im hovoriť, čo chceme, aj my. Je množstvo anonymných komentujúcich na Facebooku alebo na Instagrame a nechcem, aby si to chalani veľmi všímali. Často sa tam objaví aj neobjektívna kritika od ľudí, ktorí nevedia o čom píšu a vylievajú si tam nejaké svoje osobné stupídne názory.
Ale na druhej strane môže aj prehnaná chvála uškodiť a hráč potom prestane vnímať realitu. Žiaľ, taký je svet a iba odolný človek sa vie posunúť alebo ostať nad vecou a nevšímať si to.
Nebolo to lepšie, keď sa len predávali noviny v stánku?
Samozrejme, každý si môže povedať svoj názor. To, či to bolo lepšie alebo nie v dobe, keď som aktívne hral, absolútne nemá zmysel riešiť, lebo proste taká je teraz doba a bude to podľa mňa ešte horšie. Ak chalani chcú dosiahnuť, po čom túžia, tak musia byť mentálne silní a nerobiť závery z toho, čo im niekto anonymne napíše na Facebooku alebo na iných sociálnych sieťach. Musia vnímať to podstatné, čo hovorí tréner alebo ľudia z klubu.
Po skvelej jeseni prišla príprava pred jarnou časťou. Tam zarezonovali tri momenty. Ako prvé by som sa spýtal na to, ako ste sa dokázali vyrovnať so zranením Kaprálika?
Poviem to narovinu. Výbornú jar mal Paťo Iľko, ale on je typologicky iný hráč. Ako som už spomínal, Kaprálik je rýchlosťou a dravosťou pre náš štýl hry nenahraditeľný. Aj to ovplyvnilo, že sme nemali také výsledky ako na jeseň.
V akej kondícii je Kaprálik teraz? Bude pripravený na blížiace sa domáce majstrovstvá Európy do 21 rokov?
Aďo už s nami trénoval na sto percent. Nechceli sme urýchliť jeho štart v lige, aby sa niečo nestalo, po tej kondičnej stránke to nebolo ešte ideálne. Nechceli sme, aby si privodil nejaké svalové zranenie. Po konzultácii s fyzioterapeutom sme to posunuli na ten posledný zápas proti Dunajskej Strede.
Som rád, že získal istotu, že je noha v poriadku a nastúpil aspoň na tých 20 minút v záverečnom dueli a verím, že bude stopercentne pripravený na Euro do 21 rokov.
Takže fanúšikovia sa môžu naňho tešiť.
Má ešte teraz čas doladiť niektoré veci. Ak sa nič vážne nestane, fanúšikovia sa môžu tešiť na jeho výkony na šampionáte.
Už sme to spomínali, ale predsa sa ešte spýtam konkrétnejšie. Naozaj to zašlo s Bilem a Ndjeungouem do takých extrémov, že sa počas zimného sústredenia zamykali v izbe?
Áno, tak to bolo. Boli tam tlaky z ich strany, že chcú odísť. Aj keď som s nimi komunikoval, celé to zašlo do absolútnych extrémov.
A znovu hovorím - môžeme si hovoriť, čo chceme, ale boli to veľmi platní hráči. Eric Bile bol jedným z najlepších útočníkov v lige. Góly, prihrávky, asistencie, to hovorí za všetko.
Ndjeungoue bol jedným z najlepšie hodnotených hráčov, respektíve stopérov s progresívnymi prihrávkami. Bola to pre nás strata a v krátkom časovom horizonte po návrate z Dubaja sme už nedokázali nájsť adekvátne náhrady.
Takže tvrdohlavo trvali na tom, že idú preč.
Tam sa to už dostalo do bodu, že oni ani nezdravili spoluhráčov, keď ich stretli na hotelovej chodbe. Úplný extrém egoizmu. Aj keby sa veci zmenili z ich strany, už by sme ich naspäť nevzali. Žiadny hráč nemôže dávať svoje osobné záujmy nad mužstvo.
Tlačili na nich agenti?
Jednoznačne mali nejaké noty od agentov, ako sa majú správať. Viac to nechcem rozmazávať, ale bola to veľmi negatívna skúsenosť a musíme si z toho zobrať poučenie ako pristupovať k ďalším africkým hráčom, ktorých Žilina vychová, naučí nejakým spôsobom fungovať v spoločnosti a zrazu oni si potom postavia hlavu a v očiach im blikajú iba eurá.
Ďalšia vec, čo v Žiline v zime zarezonovala, bol odchod Petra Pekaríka do Českých Budějovíc. Ako ste to celé vnímali?
S Pekym sme mali osobný rozhovor. Otvorene som mu povedal niektoré veci týkajúce sa ďalšieho fungovania. Mali sme tam mladých Tobiáša Pališčáka, Timoteja Hranicu, do výbornej formy sa dostával Samo Kopásek. Možno aj preto sa Peky rozhodol, že nebude pokračovať v Žiline. Všetko sme si vyrozprávali a on odišiel do Českých Budějovíc.
Môžem mu poďakovať za to, ako nám pomohol na jeseň. Peťo je výborný človek, výborný profesionál, výborný futbalista, klobúk dole pred tým, čo dosiahol. Som nakoniec rád, že Samo Kopásek odohral skvelú jar.
Aké boli ciele v jarnej časti po tom, čo sa v zime udialo?
Keby nenastali tie odchody a zranenie Kaprálika, tak si trúfam tvrdiť, že by sme stále nejakým spôsobom bojovali so Slovanom. Bohužiaľ, kvalita, góly a asistencie nám odišli, ale už sa nebudem opakovať. Po tom, čo nastalo, tak som si iba si želal, aby sme zostali aspoň na tom druhom mieste, lebo sme mali stále náskok pred Trnavou.
Mužstvo pocítilo úbytok kvality, ale postupom času sme naberali formu a myslím si, že výkony potom na konci súťaže už boli veľmi dobré, aj keď možno nie výsledkovo, ale herne áno. Myslím si, že s týmto kádrom, ktorý sme mali na jar, sme dosiahli maximum.
Čo sú teda pre vás najväčšie pozitíva a negatíva celej sezóny?
Tak negatíva sme vymenovali. Bolo to zranenie Kapa a boli to vynútené odchody hráčov s neprofesionálnym prístupom, ovplyvnilo to v konečnom dôsledku vlastne celú sezónu. A aby som nezabudol, mrzia ma návštevnosti. Keď sme hrali s Dunajskou Stredou, druhý so štvrtým, prišlo 1200 ľudí a to je málo. Neviem si to predstaviť, že sa to stane v Česku, Rakúsku alebo v Poľsku.
Pozitívami bolo určite veľa zápasov odohraných vo výbornej forme. Myslím si, že sme hrali atraktívny, útočný futbal s vysokým pressingom. Plus, samozrejme, progres niektorých hráčov a zabudovanie mladých hráčov do A-mužstva, veľmi veľa hráčov napredovalo. Čerešničkou na torte boli famózne výkony Tomáša Hubočana. Výborne sa s ním spolupracovalo, bol minimálne zranený a mal úžasný prístup.
Tomáš Hubočan, veľká osobnosť slovenského futbalu, po sezóne končí. Čím vás zaujal počas vašej spolupráce?
Je to osobnosť. Vedeli sme, že keď Tomáš hrá, tak vyrieši 99 percent situácií v defenzíve. Všetkým hráčom okolo seba dodával istotu. Ako človek vynikal skromnosťou, ľudskosťou a obrovskou profesionalitou. Na jeho osobu nemám nič negatívne.
Nesnažili ste sa ho presvedčiť, aby ešte pokračoval?
Snažil, ale má 40 rokov. Ešte tri dni po zápase sa dával do poriadku. Je to veľká záťaž a bolelo ho celé telo. Teraz si chce užívať rodinu. Rozumiem jeho rozhodnutiu a obdivujem, že to ešte do tej štyridsiatky s nami vydržal.
Výbornými výkonmi sa prezentoval aj Mario Sauer a odmenou mu bol prestup do francúzskeho Toulouse, do jednej z najlepších svetových líg. Čím môže preraziť v zahraničí?
Jednoznačne obrovský talent, inteligentný človek po futbalovej aj ľudskej stránke. Má obrovský prehľad na ihrisku, výborne pracuje s priestorom okolo seba. Bol taká spojka medzi naším prechodom z obrannej fázy do útočnej, tieto vlastnosti ho zdobia.
Letná pauza nie je dlhá. Ako aktuálne naberáte energiu do ďalšej práce?
Ja to mám dané. Mám rád Grécko a Cyprus, takže väčšinou v decembri chodíme do Grécka za kamarátmi a leto chceme s rodinou využiť na spoznávanie rôznych gréckych ostrovov. Minulý rok sme boli na Kréte, Santorini, teraz sme akurát opäť na dva týždne s rodinou na dovolenke v Grécku. Boli sme sa pozrieť na Atény, plánujeme Zakynthos.
V skratke cestujeme po Iónskych ostrovoch. Je to aktívna dovolenka a určite mi to pomôže, lebo potrebujem teraz absolútne vypnúť hlavu od futbalu, od zážitkov, emócií a od rozmýšľania nad futbalom. V tejto sezóne toho bolo naozaj veľa. Som rád, že môžem teraz trochu vypnúť a byť len s rodinou.
V lete vás čaká boj o pohárovú Európu, prídu zmeny v kádri a v neposlednom rade príprava na nový ročník. To sa nedá úplne vytlačiť z hlavy, však?
Prípravu sme mali naplánovanú už predtým, ako sme končili sezónu. Riešili sme už aj zmeny v kádri. Niektoré veci máme predpripravené. Samozrejme, na telefóne som stále. Komunikujem s potenciálnymi posilami či s vedením klubu, úplne vypnúť telefón a nič neriešiť sa nedá.
Ale, samozrejme, na novú sezónu sa veľmi teším. Určite budeme veľmi motivovaní.
Žilina v poslednom kole Niké ligy podľahla Dunajskej Strede. Pozrite si zostrih zápasu:
Sledujte atraktívne športy naživo aj zo záznamu na Voyo
