V Trenčíne naňho nezabudnú, Slovan nasmeroval na cestu za úspechmi. Slovenský futbalový tréner Martin Ševela si dnes buduje meno v Saudskej Arábii, ktorá futbalovo neprestáva rásť.
Na Sihoti si ho budú navždy pamätať ako trénera, ktorý tradičný klub doviedol k premiérovému majstrovskému titulu. Martin Ševela pod hradom Matúša Čáka napísal príbeh, ktorý dnes už v našich končinách nemá obdobu. Momentálne bojuje o úspechy v netradičnej futbalovej krajine, ktorá v posledných rokoch zažíva neutíchajúci ošiaľ.
Skúsený tréner v súčasností pôsobí v saudskoarabskom Al Adalah, s ktorým sa snaží o návrat medzi ligovú elitu. V rozhovore pre TVNOVINY.sk prehovoril o tamojších pomeroch, vplyve Cristiana Ronalda či o vzťahu k reprezentácii pod Francescom Calzonom.
S trénerskou kariérou ste začali v Trenčíne, kde ste pôsobili aj ako hráč. Je to na Slovensku taká vaša srdcovka?
Prívlastok srdcovka je namieste. Prežil som tam dlhé a skvelé obdobie. Keď som ešte aktívne hral, podarilo sa nám postúpiť do najvyššej súťaže a následne som sa vypracoval na hlavného trénera.
Trenčín ste priviedli k premiérovému majstrovskému titulu, dokonca sa vám podarilo s tímom titul aj obhájiť, pridali ste aj dva triumfy v Slovenskom pohári. Aké máte spomienky na roky na Sihoti?
Sú to len tie najlepšie spomienky. Podarilo sa nám vtedy niečo neskutočné. Dvakrát v rade sme získali domáce double (víťazstvo v lige aj v Slovenskom pohári, pozn. red.) vo veľmi silnej konkurencii.
Hráčov sme sa vždy snažili nastaviť na víťaznú vlnu, aby verili, že môžu vyhrať každý zápas. Išli sme od zápasu k zápasu a nakoniec sa z toho stal historický úspech. Bolo to úspešné obdobie pre Trenčín a aj pre mňa. Otvorilo mi to dvere do Európy a následne aj do sveta.
Boli ste vtedy prakticky trénerským nováčikom a hneď dva tituly s klubom, ktorý dlhodobo nepatril medzi absolútnu špičku na Slovensku. Čo boli hlavné dôvody?
Z pozície nováčika to bolo naozaj nezvyčajné. Už v prvej sezóne, keď som bol pri mužstve, sme obsadili druhé miesto. V tom období mal skauting na starosti majiteľ, pán La Ling. Mal dobré oko na hráčov. Nových futbalistov sa nám darilo rýchlo zapracovať, to už bola práca nás trénerov. Bolo dôležité hrať oku lahodiaci futbal podmienený výsledkami.
Vrásky mi robilo, keď každý polrok nejaký hráč „vystrelil“. Jeho výkonnosť sa zlepšila, tak bol predaný. Potom prišiel opäť nový hráč, ktorého sme museli zapracovať do procesu. Bol som s tým však oboznámený, pravidlá mi boli predostrené vopred a vedeli sme sa s tým vyrovnať.
Na Slovensku ste ďalej viedli Slovan, aj s ním ste sa stali majstrom aj víťazom pohára. Ivan Kmotrík hovoril, že končíte na svojej pozícii, lebo sa mužstvo takticky neposunulo, aj keď vás predtým podržal a dal vám priestor na ďalšiu prácu. Ako sa s odstupom času pozeráte na to obdobie?
Do Slovana som prichádzal v priebehu sezóny (2017/2018, pozn. red.), keď mala Trnava už pomerne slušný náskok. Prioritou bol Slovenský pohár, v ktorom sa nám aj podarilo zvíťaziť.
V nasledujúcom ročníku sme získali ligový titul, ale v Slovenskom pohári sa stala nešťastná udalosť, manažérska chyba. Do kádra prišiel nový hráč z Dunajskej Stredy, nemohli sme ho v súťaži viac použiť, ale táto informácia sa ku mne nedostala a následne prišla kontumácia.
Pred mojím príchodom Slovan nezískal majstrovský titul päť rokov, ja som to tam naštartoval. Očakávajú sa, samozrejme, aj úspechy v Európe, čo sa nám nepodarilo, a aj preto som v Slovane skončil po necelých dvoch rokoch.
Je známe, že v Slovane je prostredie náročné, tlak je veľký. Ako sa vám pracovalo na lavičke „belasých“?
Porovnal by som to s Trenčínom, ktorý som zažil na vlastnej koži. Tlak vyvíjaný na hráčov a na trénerov v Slovane je oveľa väčší. Videli sme to aj v nedávnej minulosti. Niektorí hráči, ktorí do Slovana prišli, sa nedokázali aklimatizovať, nezvykli si na tlak. V Slovane sa počítajú len víťazstvá, prehry sa berú veľmi ťažko. Mňa tento angažmán posilnil a dal mi skúsenosti do budúcna.
Čo hovoríte na dnešný Slovan, ktorému sa konečne podarilo prebojovať do Ligy majstrov?
V poslednom období bolo mužstvo Slovana veľmi dobre vyskladané. Prišlo veľa reprezentantov, hráčov so skúsenosťami s európskym či so svetovým futbalom. Podarilo sa im to pretaviť do úspechov v lige, kde je Slovan jednoznačne najlepší a, samozrejme, aj do úspechov v Európe.
Výkony v Lige majstrov boli veľmi slušné, mali väčšinou dočinenia s top mužstvami z Európy. Je škoda, že sa nepodarilo uhrať nejaké body, ale slovenskému futbalu urobili naozaj dobré meno.
Ako sa pozeráte na súčasný stav našej najvyššej súťaže? Nie je to škoda, že také príbehy, ako váš s Trenčínom sa už nedejú, pretože Slovan má enormnú silu a dlhodobo mu nedokáže konkurovať žiadny tím?
Na to, aby ste boli lepší, potrebujete konkurenciu. Každý tréner by bol rád, ak by mal pozície zdvojené a hráči by sa tlačili vpred a bojovali o miesta v základnej zostave.
Slovan je u nás odstrihnutý od zvyšku ligy. Ekonomické zázemie je omnoho lepšie ako v ostatných kluboch a to ho predurčuje na to, aby stále víťazil a bojoval o úspechy v Európe.
Nechcem povedať, že mi je z toho smutno, ale je škoda pre celú súťaž, že nemáme viac tímov, ktoré by dokázali konkurovať Slovanu najmä finančne. Keď máte dostatok peňazí, môžete si dovoliť priniesť kvalitných hráčov.
Nie vždy je to však len o peniazoch, my sme to tak v Trenčíne nemali. To bolo o výbornom nastavení samotných hráčov, ktorí písali históriu trenčianskeho futbalu. Bol by som rád, keby sa to vrátilo. Aj pre fanúšikov by bolo oveľa atraktívnejšie, keby o titul bojovalo viac tímov, podobne ako napríklad v Poľsku.
Po Slovane ste zamierili do poľského Zaglebie Lubin a následne ste započali dobrodružstvo v Saudskej Arábii. Aké boli vaše prvé dojmy u Saudov?
Angažmán v Poľsku hodnotím pozitívne, skončili sme v strede tabuľky a potom prišla ponuka z arabského sveta, na ktorú som kývol a pôsobím tu už štvrtý rok.
Prvé dojmy boli zvláštne. Išiel som do arabskej, respektíve moslimskej krajiny. Otázky boli, že čo ma tam bude čakať. Začiatky neboli jednoduché, kým som sa tu „rozkukal“, ale postupom času som si zvykol.
Všetko sa mení s príchodom ramadánu. Celý režim dňa je úplne iný ako za bežných okolností. Musel som sa prispôsobiť ja aj hráči. Prvý rok sme, tuším, ani nehrali zápas počas tohto obdobia a potom buď dva alebo tri duely, ale veľmi neskoro večer. Všetko sa na mesiac úplne zmení.
Ako dnes vnímajú ľudia futbal v Saudskej Arábii? Je to stále taký ošiaľ, ako keď začali prichádzať do ligy známe svetové mená?
V období, keď som prišiel, nebol taký ohlas okolo saudskej ligy. To sa zmenilo s príchodom Cristiana Ronalda. Všetky oči boli na ňom, všetci sa zaujímali o to, do akej krajiny ide, v akom klube bude pôsobiť a myslím si, že predovšetkým on spropagoval saudský futbal.
Meno Ronaldo je fenomén a nasledovali ho aj ďalší hráči ako Karim Benzema, Marcelo Brozovič, Sadio Mané, Riyad Mahrez či Georginio Wijnaldum a dalo by sa ďalej menovať. Títo futbalisti posunuli futbal na vyššiu úroveň ako v rámci kvality, tak aj v rámci záujmu oň.
Cristiano Ronaldo vyhlásil, že tamojšia najvyššia súťaž je lepšia ako vo Francúzsku, a teda ťahá sa na najlepšie európske súťaže. Aká je podľa vás celkovo úroveň futbalu tam? Je to naozaj tak alebo môžeme tieto slová brať s rezervou?
Cristiano Ronaldo je tu akýmsi ambasádorom futbalu. Každé jeho slovo zaváži. Je to často aj marketingovo pritiahnuté.
Čo sa týka porovnania s francúzskou ligou, ešte najvyššia súťaž v Saudskej Arábii nie je na takej úrovni. Sú tu naozaj veľmi dobré zápasy, hlavne medzi najlepšou šestkou. O zápasy je aj veľký fanúšikovský záujem, na stretnutiach býva fantastická atmosféra, je tu veľká rivalita medzi tímami.
V hlavnom meste Rijád je Ronaldov Al Nassr, jeho najväčší konkurent je Al Hilal, ktorý bol posledné roky ten, ktorý získaval tituly. Doťahuje sa na nich Al Shabab, kde je športovým riaditeľom Pavel Nedvěd. Konkurencia rastie aj v Džidde. Odtiaľ je napríklad Al Ittihad s Benzemom či trénerom Laurentom Blancom a Al Ahlí, ktorého dres oblieka napríklad Mahrez.
V roku 2034 čaká Saudskú Arábiu organizácia majstrovstiev sveta. Je v silách krajiny zorganizovať skvelé podujatie?
Robia všetko pre to, aby sa minimálne vyrovnali šampionátu v Katare, ale chcú byť lepší. Všetko ide podľa plánu, štadióny sú tu krásne, budujú sa a ešte majú stále veľa času.
Vy ste pôsobili v najvyššej súťaži, teraz ste o ligu nižšie. Čo bol dôvod, že ste sa opäť vrátili do rovnakého klubu?
Momentálne pôsobím v klube Al Adalah v druhej najvyššej súťaži. Za posledné dve sezóny nastal príliv obrovskej trénerskej kvality, naozajstné kapacity ako Laurent Blanc, Steven Gerrard či Stefano Pioli.
Aktuálne však bojujete o návrat medzi smotánku.
S klubom sme si stanovili cieľ umiestniť sa v prvej šestke, čo garantuje minimálne play-off o postup späť medzi elitu. Aktuálne je situácia veľmi priaznivá, sme na štvrtom mieste a verím, že ešte zabojujeme o priamy postup z druhej priečky. Bolo by výborné, ak by sa nám to podarilo, rád by som sa vrátil do najvyššej súťaže, kde by som sa mohol konfrontovať s trénerskou elitou.
Na Slovensku ste si spravili dobré renomé, hovorilo sa o vás, že môže z vás vyrásť aj reprezentačný tréner. Mali ste aj vy niekedy myšlienky či ambície raz prevziať národný tím?
Na to, aby ste sa stali trénerom reprezentácie, musíte dozrieť. Moje prvotné úspechy boli super, ale je dôležité to dosahovať pravidelnejšie. Všetko ukáže čas, je to všetko otvorené, momentálne som zišiel z očí, pre ľudí u nás nie je arabský futbal taký blízky. Žijem v prítomnosti, pracujem na svojich cieľoch a uvidíme, čo prinesie budúcnosť.
Čo hovoríte na to, ako sa darí reprezentácii pod vedením Francesca Calzonu? Patríte k jeho fanúšikom?
Veľmi fandím nášmu národnému tímu, o tom niet pochýb. Sú tam aj hráči, s ktorými som pracoval, či už Stano Lobotka alebo Matúš Bero. Čo sa týka výsledkov reprezentácie, je to kolísavé.
Prídu dobré výsledky aj dobrá hra, následne príde neočakávaný výsledok. Som mierne smutný z výsledku v Lige národov. Čakal som, že so Slovincami budeme dominovať a postúpime, no nepodarilo sa to.
Som plný očakávaní z nastávajúcej kvalifikácie na majstrovstvá sveta 2026. Nebudeme to mať vôbec jednoduché. Na druhej strane je určite veľká šanca dostať sa na šampionát, bolo by to pre Slovensko skvelé.
Medzi piliere Calzonovej družiny patrí aj spomínaný Lobotka, s ktorým ste pracovali, ešte keď bol „mladé ucho“. Dnes je z neho svetový záložník. Ako si spomínate na jeho začiatky? Videli ste v ňom taký veľký potenciál, že sa raz zaradí medzi svetovú elitu?
Osobne som z neho veľmi šťastný za to, čo dokázal, kam sa vypracoval postupnými krokmi. Začínal na tej istej pozícii, ako hrá dnes v Neapole. Dlhodobo dokazuje svoju kvalitu. Poznám ho aj po charakterovej stránke. Je to jeden skromný, výborný chlapec a pre mňa ako trénera bolo výborné, že vždy robil to, čo som od neho žiadal.
Keď sa pozriem na to, ako to bolo a ako to je teraz, stále robí to isté, čo v Trenčíne, ale na oveľa vyššej úrovni. Je rýchlejší, výborne predvída, skvele rieši krízové situácie. Tréneri, pod ktorými pôsobil a pôsobí, si na ňom cenia najviac to, že plní pokyny do bodky.
Barseghjan strelil v zápase proti Dunajskej Strede 20. ligový gól. Pozrite si reportáž:
Sledujte atraktívne športy naživo aj zo záznamu na Voyo
