V tábore „belasých“ naďalej panuje veľmi dusná atmosféra.
Futbalisti ŠK Slovan Bratislava pred reprezentačnou prestávkou zdolali v 14. kole Niké ligy na domácej pôde Komárno. Aj napriek triumfu vládla na Tehelnom poli napätá atmosféra. Z tribún sa ozývali pokriky nespokojných fanúšikov, ktorým sa nepáči aktuálna situácia v klube.
Nechýbal ani veľký transparent s veľavravným textom: „Každoročné zrkadlo – amaterizmus a nekompetentnosť. Už roky sa zahrávate s našou vernosťou. Vy raz odídete, my tu budeme naveky.“
Priaznivci Slovana, okrem iného, volali aj po zmene na trénerskom poste, čo nenechalo chladným skúseného kouča Vladimíra Weissa. Bývalý reprezentačný kouč reagoval na ich slová na pozápasovej tlačovej konferencii: „Takto kričať na hráčov, to som ešte nezažil. Určite si pred nimi nikdy nebudem kľakať a prosiť ich o niečo.“
Ďalšia kritika
Na slová kouča Slovana fanúšikovia reagovali rýchlo.
„Ak si ktokoľvek z radov hráčov, trénerského štábu či vedenia myslí, že budeme držať huby, tak sa šeredne mýli. Nenecháme sa pravidelne opiť rožkom lacnými výhrami nad poloprofesionálnymi mužstvami či fantazírovaním o akadémii, pričom budeme prehliadať totálnu nekompetentnosť v riadení klubu, žalostný skauting i prestupovú aktivitu,“ uvádzalo sa na facebookovom profile Ultras Slovan Bratislava.
Medzitým do výmeny názorov vstúpil aj generálny riaditeľ Slovana Ivan Kmotrík. Šéf úradujúceho slovenského majstra v stanovisku apeloval na upokojenie emócií a fanúšikov vyzval na spoločné stretnutie.
V piatok (14. 11.) doobeda prišla reakcia zo strany ultras a opäť boli poriadne kritickí.
Vyjadrenie fanúšikov Slovana Bratislava:
Azda nikomu netreba dvakrát pripomínať udalosti z posledného ligového duelu, keďže slovenský mediálny priestor totálne prevalcovala „vojna“ v Slovane medzi klubom a ultras. Takúto eskaláciu spustila najmä neprimeraná, ale rozhodne nie výnimočná reakcia človeka, ktorého absencia sebareflexie je všeobecne známa a ktorý, pravdepodobne rozhýčkaný poslušne vycvičenými novinármi – čo si zo strachu odvykli klásť nekomfortné otázky – nadobudol falošný dojem, že akékoľvek kritické slovo na adresu výkonov mužstva s jeho rukopisom je neprípustné. Nuž, možno je to pre ostrieľaného trénerského matadora prekvapenie, ale vo futbalovom svete to takto funguje a v temperamentnejších končinách sú prípadné výhrady fanúšikov o dosť vyhrotenejšie. Uvedomujeme si však, že pre niekoho, kto zažil maximálne Saturn Ramenskoje alebo kazašský futbal spred 10 rokov, to musí byť kultúrny šok, keď sa na štadióne objavia aj diváci a nebodaj majú očakávania či výhrady.
O to horšie sa nielen danému pánovi, ale aj niektorým dotknutým primadonám z radov hráčov museli čítať a sledovať všetky možné športové články, podcasty či relácie, kde – s výnimkou hŕstky pätolízačov (nazdar, Ďuriš) alebo zmätených komentátorských klaunov – bol náš názor zdieľaný a podporený naprieč širokou aj odbornou verejnosťou. Zatiaľ čo v klube sú očividne všetci navyknutí na potľapkávanie sa za Potemkinove dediny v podobe jednej účasti v Lige majstrov, minulosezónnych vypredaných permanentiek (priekupníkmi a kšeftármi) alebo nič nevypovedajúcich titulov v našej žalostnej lige bez akejkoľvek finančnej konkurencie (je asi na dlhú debatu, či by sme získavali tituly s podobným prehľadom, keby kluby, kde sa pracuje koncepčnejšie, mali k dispozícii čo i len nadpolovičné finančné možnosti ako Slovan), širokospektrálna majorita v médiách aj diskusiách jednoznačne poukázala na rovnaké problémy, ktoré ležia v žalúdku aj nám. Je teda očividné, že napriek veľkej nevôli nemenovaného VW až tak do vetra nerozprávame… alebo len novinári, odborníci a verejnosť neprejavujú dostatok vďačnosti za nový štadión.
Niektorí slepí zástancovia zaužívaných trendov a pomerov v klube sa snažia kritické hlasy bagatelizovať tvrdením, že ľudia sú rozmaznaní a ich očakávania neúmerne rastú s dosiahnutými úspechmi. Zabúda sa však na skutočnosť, že tieto očakávania sú priamo vytvorené a živené siláckymi rečami v rámci predsezónneho marketingu o slovenskom veľkoklube (čo môžeme považovať za pravdivé) etablovanom na európskej scéne (čo vzhľadom na výsledky až tak pravdivé nie je; každoročné úspešné prebojovanie sa postupným povypadávaním až do skupinovej fázy súťaže, do ktorej je skôr umenie nekvalifikovať sa, a napriek tomu nevedieť v nej zanechať stabilnú a vyrovnanú stopu, za etabláciu ťažko považovať). Grandiózne plány na tak potrebnú generačnú obmenu kádra a ohlasované rekordné prestupové sumy, z ktorých vždy zíde; čerešničkou sú potom núdzové návraty už raz odvrhnutých a svojho času kvalitatívne nepostačujúcich bývalých hráčov, ktorí zrazu padnú vhod. O premrhanom, nielen finančnom, potenciáli z účasti v LM je škoda sa rozpisovať…
Toto a mnoho ďalšieho sú veci, ktoré vidíme nielen my, ale rozhodli sme sa na ne poukázať ako prví – nie však v záujme vyvolania vojny, ale za účelom pozitívnej zmeny. Aj keď to možno niekomu uniklo, na rozdiel od nich je pre nás fandenie Slovanu vášeň a životný štýl, ktorému obetujeme náš čas a peniaze, nie zamestnanie, z ktorého by sme profitovali pár sezón a následne sa presunuli o dom ďalej. Považujeme teda za neprípustné a zároveň úsmevné, akú reakciu to spustilo u niektorých, čo nás vzápätí bez problémov označujú za hanbu klubu (uznávame, že kritické chorále sú hotový zločin v porovnaní s vyhukovaním vulgarít pri stanovišti komentátorov počas priameho prenosu) alebo poukazujú na nepochopiteľnú premenlivosť našich názorov (azda porovnateľná s vychvaľovaním posíl, ktoré sú po pár zápasoch pranierované a označené za nehodné priblíženia sa ku štadiónu). To, že svojho času so slzami v očiach vychvaľovaní fanúšikovia, majúci svoj nezastúpiteľný podiel na úspešnom európskom ťažení, sa v príhodnej chvíli zmenia na hŕstku maloletých adolescentov, len podčiarkuje celkovú arogantnosť a zaslepenosť.
Zachytili sme iniciatívu generálneho riaditeľa o stretnutie a diskusiu, čo si ceníme, avšak vzhľadom na fakt, že pôvodný termín bol určený bez predošlej konzultácie s nami a nie je pre všetkých z nás vyhovujúci, stretnutie sa uskutoční v dohodnutom náhradnom dátume. Dovtedy sa bezo zmeny vidíme na tribúnach – žiadne kroky smerujúce k bojkotovaniu našej účasti na zápasoch neboli v pláne, práve naopak. S našou neustále rastúcou silou urobíme všetko v prospech úspechu a napredovania nášho klubu!
V Slovan panuje dusná atmosféra. Pozrite si reportáž:
