AI dokáže z bežných CT snímok zistiť dlhodobý stres v tele a odhaliť ľudí s vyšším rizikom srdcového zlyhania.
Umelá inteligencia už na lekárskych snímkach nevyhľadáva len zápal pľúc či nádory. Nová analýza ukazuje, že z bežných CT vyšetrení hrudníka dokáže odhaliť aj dlhodobú záťaž organizmu chronickým stresom, informuje Euronews.
Vedci využili model hlbokého učenia, ktorý automaticky analyzuje rutinné CT snímky hrudníka a z nich meria veľkosť nadobličiek.
Práve tieto drobné žľazy nad obličkami riadia tvorbu hormónov, ktoré ovplyvňujú metabolizmus, imunitu, krvný tlak aj reakciu na stres. Výskumníci ich preto opisujú ako biologický barometer stresu v tele.
Do štúdie, ktorú majú predstaviť na výročnom stretnutí Rádiologickej spoločnosti Severnej Ameriky v Chicagu, zaradili takmer 3000 pacientov.
U každého mali k dispozícii CT snímky nadobličiek, dotazníky o vnímanom strese, hladiny kortizolu aj ďalšie zdravotné údaje, ktoré dlhodobý stres zvyknú sprevádzať. Následne porovnávali objem nadobličiek s ukazovateľmi, ako sú index telesnej hmotnosti, krvný tlak či srdcová frekvencia.
Ukázalo sa, že ľudia, ktorí už pred zaradením do výskumu hlásili vysoký stres, mali väčší objem nadobličiek aj vyššie hladiny kortizolu.
Zároveň u nich častejšie vychádzalo zvýšené riziko srdcového zlyhávania. Podľa autorov ide o prvý presvedčivý dôkaz, že dlhodobý stres sa dá vidieť priamo na snímkach tela, ktoré pacienti aj tak bežne podstupujú v nemocniciach.
Spoluautor štúdie a rádiológ Shadpour Demehri vysvetlil, že lekári doteraz nemali jednoduchý a objektívny spôsob, ako kvantifikovať celkovú záťaž chronickým stresom.
Opierali sa najmä o dotazníky, prípadne o nepriamych svedkov, ako je chronický zápal alebo opakované výkyvy kortizolu, ktoré sú však náročné na zber a interpretáciu.
Nový prístup podľa neho otvára dvere k tomu, aby sa stres posudzoval podobne systematicky ako iné rizikové faktory.
Tím vedený lekárkou Elenou Ghotbi z Lekárskej fakulty Univerzity Johnsa Hopkinsa pracoval s 2 842 dospelými účastníkmi dlhodobého kardiovaskulárneho výskumu Multi Ethnic Study of Atherosclerosis, u ktorých boli na CT hrudníka jasne viditeľné nadobličky, píše Medical Xpress.
Hlboký model pri každom účastníkovi automaticky vypočítal objem nadobličiek a výsledok preratúval na telesnú výšku, aby vznikol takzvaný index objemu nadobličiek. Súbežne zbierali aj vzorky slín na meranie kortizolu počas dvoch dní.
Vyšší index objemu nadobličiek sa spájal s väčšou celkovou expozíciou kortizolu, vyššou celkovou záťažou organizmu a s väčšou hmotnosťou ľavej srdcovej komory.
Každé ďalšie zvýšenie indexu znamenalo aj mierne zvýšené riziko srdcového zlyhania a úmrtia v ďalšom sledovaní.
Autori tvrdia, že práve spojenie psychologických dotazníkov, biochemických parametrov a detailného spracovania snímok robí z tejto kohorty jedinečný zdroj na hľadanie zobrazovacieho ukazovateľa chronického stresu.
Podľa Ghotbi ide vôbec o prvý takýto marker, pri ktorom sa ukázal aj nezávislý vplyv na kardiovaskulárne výsledky, najmä na vznik srdcového zlyhávania.
Napriek sľubným výsledkom má výskum svoje obmedzenia. Štúdia ešte neprešla recenzným konaním v odbornom časopise a väčšina účastníkov patrila do stredného a vyššieho veku, preto zatiaľ nie je jasné, do akej miery možno závery preniesť na mladších ľudí.
Ide tiež o pozorovací výskum, takže síce ukazuje silné súvislosti medzi objemom nadobličiek, stresom a srdcovými ochoreniami, no sám osebe nedokazuje, že zväčšené nadobličky spôsobuje priamo stres.
Ak sa však zistenia potvrdia aj v ďalších štúdiách, rádiológovia by v budúcnosti mohli z bežných CT snímok hrudníka získavať nielen informáciu o pľúcach a srdci, ale aj o tom, ako dlho telo pacienta žije v režime zvýšeného napätia.
Takýto ukazovateľ by mohol pomôcť včas identifikovať ľudí s vysokým rizikom a ponúknuť im intenzívnejšiu prevenciu, zmeny životného štýlu alebo psychologickú podporu skôr, než sa u nich rozvinú závažné ochorenia.
Čo ľudí stresuje? To zistíte v rozhovore z Telerána:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
