Krátke videá na TikToku a Instagrame skracujú pozornosť a narúšajú spánok aj náladu, varuje nová analýza psychológov.
Krátke videá na TikToku či Instagrame nie sú len nevinnou zábavou po práci. Podľa novej analýzy Americkej psychologickej asociácie majú merateľne negatívny vplyv na našu pozornosť aj duševné zdravie a to, čomu internet hovorí „brain rot“ (pozn. preklad, hniloba mozgu), opisuje už aj seriózna veda, píše Euronews.
Výraz „brain rot“ sa minulý rok stal slovom roka podľa Oxford Dictionary. Označuje obavy, že neustále sledovanie veľkého množstva nekvalitného online obsahu vedie k otupeniu mysle a zhoršeniu schopnosti sústrediť sa.
Teraz dostal tento pojem vedecké krytie. Nová štúdia s názvom Feeds, Feelings, and Focus sa zamerala na krátky videoobsah na platformách, ktoré používajú algoritmické odporúčanie, ako TikTok, Instagram Reels či YouTube Shorts.
Autori prešli dáta z viac než sedemdesiatich štúdií, ktoré spolu zahŕňali desaťtisíce používateľov. Zistili jasný trend. Čím viac krátkeho obsahu človek sleduje, tým horšie vychádza v testoch pozornosti a takzvanej inhibičnej kontroly, teda schopnosti krotiť impulzy a nerozptyľovať sa.
Analýza zároveň ukazuje, že mladí ľudia trávia na internete v priemere 6,5 hodiny denne, často práve pri nekonečnom skrolovaní krátkych videí.
Podľa vedcov hrá kľúčovú rolu to, ako rýchlo a intenzívne sú tieto videá strihané. Opakovaná expozícia veľmi stimulujúcemu a rýchlemu obsahu vedie k habituácii. Mozog si zvykne na neustály príval podnetov a postupne sa stáva menej citlivý na pomalšie a náročnejšie úlohy, ako je sústredené čítanie, riešenie problémov alebo hlbšie učenie.
Táto habituácia aktivuje systém odmeňovania v mozgu a posilňuje návykové používanie platforiem. Štúdia upozorňuje, že dlhodobý zvyk siahať pri každej voľnej chvíli po videách môže prispieť k sociálnej izolácii, nižšej životnej spokojnosti a problémom so sebahodnotením a vnímaním vlastného tela.
S rastúcim časom stráveným na platformách sa častejšie objavuje aj horší spánok, zvýšená úzkosť a pocit osamelosti.
Vedci našli súvislosť nielen s horšou pozornosťou a inhibičnou kontrolou, ale aj s oslabeným jazykom, pamäťou a pracovnou pamäťou, teda schopnosťou aktívne využívať informácie uložené v hlave, informuje web MediaCat.
Negatívne účinky sa pritom ukazujú naprieč tínedžermi aj dospelými, hoci najvýraznejšie sú pri všeobecnom používaní krátkych videí, nie iba pri jednej konkrétnej aplikácii.
Používatelia krátkych videí majú častejšie skúsenosť s úzkosťou a stresom a v menšej miere aj s depresiou, osamelosťou, horšou kvalitou spánku a nižšou celkovou pohodou.
Výskumníci varujú, že opakované vyhľadávanie rýchlych digitálnych odmien môže oslabiť citlivosť na bežné zdroje radosti, ako sú stretnutia s ľuďmi či pohyb. Namiesto nich si mozog zvykne regulovať emócie prostredníctvom nekonečného skrolovania.
Nová metaanalýza na rozdiel od niektorých starších prehľadov nenašla silnú väzbu medzi používaním krátkych videí a negatívnym vnímaním vlastného tela či nízkou sebaúctou.
Autori to vysvetľujú tým, že na týchto platformách sa objavuje veľká rozmanitosť tiel aj vzhľadu, keďže sú postavené na používateľskom obsahu a nie iba na filtrovaných reklamných ideáloch.
Záver vedcov je však jednoznačný. Nadmerné vystavenie nekvalitnému digitálnemu obsahu má viditeľný dopad na to, ako náš mozog funguje, ako sa vieme sústrediť a ako sa cítime.
Autori štúdie zdôraznili, že pri tak rozšírenom používaní krátkych videí je nevyhnutné vnímať ich nielen ako zábavu, ale aj ako faktor, ktorý môže ovplyvňovať zdravie, správanie a celkovú duševnú pohodu.
Podľa nich je preto dôležité hľadať spôsoby, ako používanie týchto platforiem vyvážiť. Menej času v dopamínovej slučke nekonečného skrolovania a viac času pri aktivitách, ktoré vyžadujú sústredenie a prinášajú hlbší pocit naplnenia.
Na sociálnych sieťach sa objavujú aj podvodné videá. Viac sa dozviete v reportáži:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
