Stavba najhlbšieho cestného tunela sveta je plná výziev. Unikátny podmorský projekt sa zapíše do histórie

Stavba najhlbšieho cestného tunela sveta je plná výziev. Unikátny podmorský projekt sa zapíše do histórie
Vizualizácia projektu stavby tunela Rogfast. Zdroj: YouTube/Statens vegvesen

Podobne ako väčšina moderných tunelov, aj Rogfast sa z dôvodu úspory času stavia súčasne z oboch koncov s cieľom, aby sa oba stavebné tímy stretli uprostred s odchýlkou len 5 centimetrov.

V Nórsku sa stavia najdlhší a najhlbší podmorský cestný tunel na svete, ktorý má skrátiť čas cestovania medzi veľkými mestami a stať sa súčasťou diaľnice bez trajektov pozdĺž západného pobrežia. Je to jeden z najvýznamnejších cestných projektov našej doby, píše CNN.

Samotný rozsah projektu je pôsobivý. Jeho odhadované náklady sú 2,4 miliardy eur. Výstavba si vyžiada odstránenie viac ako 8 miliónov kubických metrov horniny. Tento materiál bude použitý pri revitalizačných projektoch.

Stavba začala v januári 2018, ale bola pozastavená koncom roka 2019 kvôli predpokladanému prekročeniu nákladov, čo viedlo k zrušeniu existujúcich zmlúv a reštrukturalizácii projektu.

Práce boli obnovené koncom roka 2021 a tunel by mal byť dokončený v roku 2033, pričom náklady sa odhadujú na približne 25 miliárd nórskych korún (približne 2,2 miliardy eur).

Stavba bude pozostávať z dvoch paralelných tunelov. Ďalším unikátnym prvkom bude podzemný dopravný uzol nachádzajúci sa približne v polovici trasy: dvojitý kruhový objazd v hĺbke 260 metrov, ktorý bude spojený s tunelom vedúcim na ostrov Kvitsøy.

Prečítajte si tiež:

Najhlbší bod aj najdlhší cestný tunel

Najzaujímavejším faktom však je, že najhlbší bod Rogfastu bude približne 392 metrov pod hladinou mora.

V súčasnosti patrí titul najdlhšieho tunela na svete s podmorskou časťou tunelu Seikan v severnom Japonsku, ktorý je určený výlučne pre železničnú dopravu a má celkovú dĺžku 53,85 kilometrov, pričom podmorská časť meria 23,3 kilometra (14,5 míľ).

Eurotunel, ktorý je tiež určený výlučne pre železničnú dopravu a spája Anglicko s Francúzskom, je kratší, má dĺžku 50,46 kilometra, jeho podmorská časť s dĺžkou 37,9 km je dlhšia ako v prípade Rogfastu.

Rogfast však bude oveľa hlbšie pod hladinou mora ako Seikan alebo tunel pod Lamanšským prielivom, ktorých dno sa nachádza v hĺbke 240 metrov a 115 metrov.

Technologické výzvy

Výstavba tunela takej dĺžky pod morom prináša niekoľko technologických výziev. Podobne ako väčšina moderných tunelov, aj Rogfast sa z dôvodu úspory času stavia súčasne z oboch koncov s cieľom, aby sa oba stavebné tímy stretli uprostred s odchýlkou len 5 centimetrov.

Dosiahnutie takejto úrovne presnosti vyžaduje starostlivé merania pomocou laserov a iných sofistikovaných zariadení.

Presné prepojenie však môže ušetriť čas, peniaze, odpad a emisie. „Ak sa od toho odchýlite, vytvoríte oveľa viac materiálu, ktorý je potrebné odstrániť, a potom oveľa viac materiálu, ktorý je potrebné znovu vyplniť – je to veľa plne naložených nákladných áut. Nie je to teda len rizikový faktor, ale aj finančný faktor,“ uviedla pre CNN projektová manažérka Anne Brit Moenová z firmy Skanska, ktorá stavia severnú časť Rogfastu.

Hlavnou výzvou podľa nej bolo nájsť dostatočne dobré metódy injektáže na utesnenie skaly.  „Teraz sme 300 metrov pod hladinou mora a v tunelovom systéme sme už zaznamenali pomerne rozsiahle priesaky slanej vody,“ uviedla.

Tunel si tiež vyžaduje opatrenia na ochranu motoristov pred znečistením ovzdušia. Bude využívať pozdĺžny ventilačný systém, ktorý zvyčajne používa tryskové ventilátory na vytvorenie prúdu vzduchu, doplnený o šachtovú ventiláciu siahajúcu až po ostrov Kvitsøy.

Bude tiež implementovaný systém varovania v reálnom čase, ktorý bude identifikovať udalosti, ako sú poruchy alebo dopravné zápchy, a vozidlá budú monitorovať kamery a radary.

Prečítajte si tiež:

Cieľom projektu je skrátiť čas cestovania na polovicu

Výstavba tunela je kľúčová pre zlepšenie dopravy medzi kľúčovými bodmi na západnom pobreží Nórska. 

Tunel Rogfast sa stane dôležitým prvkom európskej trasy E39, ktorá spojí mestá ako Kristiansand, Stavanger, Haugesund či Bergen.

Dnes trvá prejazd 1100 km dlhej diaľnice 21 hodín, pričom je potrebné využiť sedem trajektov. Cieľom je vybudovať tunely a mosty, čím sa cestovný čas skráti na polovicu. Dokončenie sa neočakáva skôr ako v roku 2050.

Rogfast má eliminovať jeden z najťažších úsekov trajektovej dopravy a v kombinácii s ďalšími modernizáciami na E39 v konečnom dôsledku skráti čas cesty takmer o polovicu, približne o 10 hodín.

Nahradením súčasných trajektových spojení Rogfast skráti cestovný čas medzi Bergenom a Stavangerom – druhým a štvrtým najväčším nórskym mestom podľa počtu obyvateľov – približne o 40 minút a výrazne uľahčí každodenné dochádzanie do práce.

Práve sa číta

Voyo

Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo

NAJČÍTANEJŠIE ČLÁNKY

Sledujte kanál spravodajstva Markízy

K téme Veda a technika

Dôležité udalosti