Útlak Rusov a nacizmus. Presne tieto slová predchádzali vojne na Ukrajine. Dnes ich Moskva používa pri zraniteľnej európskej krajine.
Je už veľmi dobre známe – aj na základe vyhlásení samotných ruských predstaviteľov – že Moskva sa pokúša získať späť svoju bývalú sféru vplyvu v Európe. V súčasnosti tieto snahy prebiehajú najmä prostredníctvom takzvanej hybridnej vojny, pričom veľká časť aktivít sa týka kybernetického priestoru.
Podľa expertov sa však Kremeľ pripravuje aj na možný konflikt so Severoatlantickou alianciou (NATO).
Vylúčené nie je ani to, že by sa mohol pokúsiť napadnúť jej členov – za najohrozenejšie sa pritom považujú pobaltské krajiny. Moskva si však môže vybrať aj oveľa ľahší cieľ – malú európsku krajinu, na ktorej území už má vojakov a ktorá nemá ochranu NATO a ani nie je členom Európskej únie – Moldavsko.
Kremeľ sa pritom dlhodobo snaží zvrátiť smerovanie Moldavska na cestu do Európskej únie. Zatiaľ však neúspešne. Rastú preto obavy, že Moldavsko by mohlo nasledovať osud Ukrajiny – ak to nepôjde bez násilia, Kremeľ si môže zvoliť oveľa krvavejšiu cestu: inváziu.
Tieto obavy ešte viac posilnil oficiálny dokument ruského ministerstva zahraničných vecí. Kremeľ v ňom používa totožný jazyk ako pred vpádom na Ukrajinu – hovorí o útlaku rusky hovoriacich obyvateľov a o „nacistickom režime“ v Kišiňove. Dokument, ktorý bol rozoslaný ruským veľvyslanectvám po celom svete, vyvolal obavy, že ide o zámienku na ospravedlnenie útoku na Moldavsko, uvádza portál Onet.
„Moldavsko sa čoraz viac prikláňa k podpore neonacistických ideológií a rasovej diskriminácie. Neochvejný proeurópsky kurz moldavských úradov na čele s prezidentkou Maiou Sanduovou znamená úplné prerušenie historických a kultúrnych väzieb s Ruskom. Západ využíva udalosti na Ukrajine a pokračuje v pokusoch vtiahnuť Moldavsko do koalície zarytých rusofóbov,“ píše sa v dokumente.
Ten istý dokument prirovnáva súčasnú situáciu v Moldavsku k situácii na Ukrajine pred rokom 2022. Kremeľ vtedy tvrdil, že na Ukrajine podnikne „špeciálnu vojenskú operáciu“ s cieľom denacifikovať ukrajinskú vládu. Zároveň tvrdil, že práva rusky hovoriacich obyvateľov sú porušované. To isté dnes tvrdí aj o Moldavsku.
Moskva zároveň tvrdí, že cieľom moldavských politikov je zlúčenie krajiny s Rumunskom. Kišiňov obvinila z toho, že nasleduje „totalitný“ kurz nastavený západnými „kurátormi“ s cieľom kopírovať nacionalistickú politiku Ukrajiny a pobaltských štátov.
Rusko sa tento rok aktívne zapájalo do vplyvovej kampane s cieľom ovplyvniť parlamentné voľby v Moldavsku. V separatistickom regióne Podnestersko, kde žije početná ruská menšina, má Moskva rozmiestnené vojenské sily, čo zvyšuje obavy, že by tento región mohla využiť ako východiskový bod pre útok.
Analytici z Inštitútu pre štúdium vojny (ISW) si všimli, že ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov používa rovnaký jazyk aj v súvislosti s Moldavskom, keď hovorí o útlaku rusky hovoriacich obyvateľov. Ruský šéf diplomacie v tejto súvislosti spomínal aj pobaltské štáty.
Lavrov uviedol, že úrady v pobaltských krajinách a Moldavsku prijímajú „rasistické“ zákony a „diskriminujú“ ruské obyvateľstvo.
„Lavrovove vyhlásenia odrážajú naratívy, ktoré Kremeľ používal na ospravedlnenie invázie na Ukrajinu. Ruskí predstavitelia už dlhodobo využívajú rovnakú informačnú stratégiu proti Moldavsku, ako aj proti členom Severoatlantickej aliancie – Estónsku, Lotyšsku, Litve a Fínsku. ISW naďalej hodnotí, že Rusko vstúpilo do tzv. ,fázy nula‘, ktorej cieľom je vytvoriť informačné a psychologické podmienky pre prípravu na možný konflikt medzi NATO a Ruskom v budúcnosti,“ uvádzajú analytici ISW.
Ako prebiehala vplyvová operácia Ruska v Moldavsku si môžete pozrieť vo videu nižšie:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
