Ruská hybridná vojna - núti Európu meniť prístup. Tajne prechádza do protiútoku.
Výbušniny v balíkoch, sabotáže, podpaľačstvo, testovanie protivzdušnej obrany dronmi či dokonca plánovanie atentátov. To sú len špičky ľadovca, o ktorých vieme a ktoré dokazujú, že Európa je v hybridnej vojne s Ruskom.
„Stále si neuvedomujeme všetko, čo sa deje,“ povedal pre Financial Times expert na Rusko Keir Giles z neziskovej organizácie Chatham House. „To, čo sa o tom verejne vie, je len špička ľadovca. Stále je veľa vecí, o ktorých sa vlády rozhodli nehovoriť,“ dodáva.
Nemalá časť ruských aktivít sa pritom odohráva v kyberpriestore – a nejde len o rozsievanie dezinformácií a vplyvové kampane. Súčasťou sú aj kybernetické útoky.
Tie prebiehajú na starom kontinente už celé roky. Po začiatku invázie na Ukrajinu sa výrazne znásobili.
Teraz sa Európa nielen učí, ako sa voči nim brániť – sama prechádza do protiútoku, uvádza denník Die Welt. Centrom tohto úsilia sa stala krajina, ktorá o sebe tvrdí, že je „najdigitálnejšia na svete“ – Estónsko.
Malá pobaltská krajina, ktorá susedí s Ruskom, sa považuje za jednu z najohrozenejších a už viackrát sa stala terčom kybernetických útokov.
Najzávažnejším bol kybernetický atak z roku 2007, ktorý vyradil z prevádzky vládne weby aj banky. Nefungovali ani bankomaty.
„Človek by si myslel, že Kremeľ má s vojnou na Ukrajine dosť práce,“ povedal pre denník estónsky premiér Kristen Michal. „Ale nejako si nájdu čas aj na hackerské útoky.“
Európske protiútoky nevykonávajú len vojaci, ale aj súkromné spoločnosti, ako je CybExer, pre ktorú pracuje aj analytik Aare Reintam.
Spoločnosť sa zaoberá dvoma otázkami: ako efektívne odrážať hackerské útoky, ale aj ako ich vykonávať. Napriek tomu, že západné vlády to vehementne popierajú, v rámci kybernetického frontu prešli do protiútoku napríklad posielaním počítačových vírusov do Ruska či Iránu.
„Poskytujeme útočné spôsobilosti niekoľkým krajinám EÚ. Toto je moderná vojna,“ hovorí Reintam.
Svoju silu si uvedomuje aj protivník, ktorý má s hackerskými útokmi rozsiahle skúsenosti a mnohé z nich boli úspešné. Spomenúť môžeme napríklad útok na prezidentskú kampaň demokratickej kandidátky na prezidentku USA Hillary Clintonovej. Ruskí hackeri boli spájaní s jednotkou 26165 ruskej vojenskej spravodajskej služby GRU.
Rusi vtedy prenikli do Národného demokratického výboru (DNC) aj do komunikácie samotnej bývalej ministerky zahraničných vecí a jej spolupracovníkov. E-maily následne poskytli portálu WikiLeaks, ktorý ich zverejnil. Ich publikovanie poškodilo Clintonovej kampaň a zrejme prispelo aj k jej prehre v prospech Kremľom preferovaného kandidáta Donalda Trumpa.
Rusi však nedokážu len kradnúť e-maily, ale aj narušiť a ohroziť fungovanie modernej spoločnosti. Dnes je na moderných technológiách závislý takmer každý aspekt našich životov.
Rusom sa napríklad v Nórsku podarilo získať kontrolu nad priehradou a otvoriť stavidlo. Našťastie sa nič nestalo, no ide o desivú ilustráciu toho, ako ľahko – bez jediného výstrelu – dokážu ohroziť ľudské životy.
Reintam uvádza, že na vykoľajenie našich životov im stačí málo – napríklad zaútočiť na kanalizačné systémy, ktoré sú často slabo zabezpečené.
Útok na ne môže spustiť reťazovú reakciu: toalety prestanú fungovať, baktérie sa začnú šíriť, ľudia ochorejú a nemocnice sa zaplnia. „Nakoniec sa celý systém zdravotnej starostlivosti začne rúcať,“ hovorí Reintam.
V Estónsku sa nachádza aj výskumné centrum NATO s názvom CCDCOE, kde Aliancia analyzuje kybernetické útoky a vyvíja protiopatrenia.
Centrum organizuje cvičenia v rámci Aliancie, ktoré majú nielen obranný, ale aj útočný charakter.
Ukrajincom sa nedávno podarilo zasiahnuť loď v Stredozemnom mori. Viac sa dozviete v reportáži:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
