Zima sama o sebe nespôsobuje prechladnutie, ale ovplyvňuje imunitu a prostredie, čo zvyšuje riziko vírusových ochorení.
Mnohí z nás vyrastali s presvedčením, že zimný mráz a prechladnutie idú ruka v ruke. Bez kabáta vonku, spanie v studenej izbe alebo prechádzka v daždi či snehu – všetko to podľa tradície môže spôsobiť nádchu či chrípku. Moderná veda však ukazuje, že vzťah medzi chladom a chorobou je oveľa zložitejší, na čo upozornil aj web The Conversation.
Bežné prechladnutie alebo chrípku nespôsobuje samotný chlad, ale vírusy. Tie sa šíria prenosom z človeka na človeka, či už kvapôčkami pri kašli a kýchaní, alebo fyzickým kontaktom – nezáleží pritom na teplote vonku. Napriek tomu sa v zime počet respiračných infekcií zvyšuje, a to po celom svete.
Vysvetlenie spočíva vo viacerých faktoroch. Chlad a suchý vzduch totiž pomáhajú vírusom prežiť dlhšie a zostať infekčnými. Okrem toho sa kvapôčky, ktoré ľudia vydychujú, rozprášia rýchlejšie a zostávajú vo vzduchu dlhšie, čím sa zvyšuje riziko nákazy.
Studený vzduch ovplyvňuje aj samotné telo. Ochladenie nosa a dýchacích ciest znižuje prietok krvi v tkanivách, čo oslabuje lokálnu imunitu. Sliznica nosa a hrdla tak podľa webu Science Alert menej efektívne bráni vírusom v preniknutí do organizmu. Pre ľudí so zhoršenými respiračnými problémami, ako je astma alebo senná nádcha, je chlad ešte náročnejší – symptómy sa zhoršujú a vírusy majú ľahšiu cestu k infekcii.
Zima ľudí prirodzene vtiahne do interiérov, kde sa stretávame v tesnej blízkosti a často v miestnostiach s nedostatočnou ventiláciou. Takto sa kvapôčky obsahujúce vírusy hromadia vo vzduchu a šírenie chorôb je ľahšie. Znížená expozícia slnku zároveň znižuje tvorbu vitamínu D, ktorý podporuje imunitu, a suchý vykurovaný vzduch oslabuje ochrannú funkciu hlienu v dýchacích cestách.
Dá sa teda povedať, že chlad sám o sebe nevyvoláva infekciu. Funguje skôr ako „zosilňovač rizika“ – vytvára podmienky, ktoré vírusom uľahčujú prežitie, šírenie a preklenutie obrany organizmu.
Uvedomenie si, že chlad sám o sebe nevyvoláva chorobu má praktický význam: zlepšenie vetrania, udržiavanie primeranej vlhkosti v miestnostiach a podpora imunity, napríklad dostatočný príjem vitamínu D, môžu výrazne znížiť riziko ochorenia.
V konečnom dôsledku platí, že prechladnutie a chrípka v zime nie sú dôsledkom samotného mrazu. Chladné počasie len mení biologické, environmentálne a sociálne podmienky, ktoré umožňujú vírusom prosperovať.
Chrípka a respiračné ochorenia útočia naplno. Odborníci upozorňujú, že vrchol epidémie je pred nami. Viac sa dozviete v archívnej reportáži:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
