Českí vedci skúmali, ako je možné, že strom, ktorý nefotosyntetizuje, dokázal prežiť 30 rokov.
Unikátny buk albín z Moravského krasu je podľa českých vedcov fascinujúcim príkladom možnej adaptácie. Meter vysoký strom nemá chlorofyl a hoci nefotosyntetizuje, rastie už asi tridsať rokov.
Malý buk rastúci v regióne Blanensko nemá ani jeden zelený list. Chýba mu zelený pigment chlorofyl, bez ktorého nie je fotosyntéza možná. Vedci z českej Akademie věd (AV ČR) sa snažili prísť na to, ako je možné, že tento strom prežíva napriek tomu, že zdanlivo „nedodržuje pravidlá“. Svoje zistenia uverejnili v časopise Tree Physiology.
Rastliny za normálnych okolností získavajú energiu fotosyntézou – pomocou slnečného žiarenia premieňajú vodu a oxid uhličitý na energiu vo forme glukózy, teda cukru.
„Rastlina bez chlorofylu je ako auto bez motora – sama o sebe sa veľmi ďaleko nedostane. Náš buk nevytvára cukry, niekto ho musí kŕmiť. Z prírody vieme, že napríklad pestré rastliny (rastliny s čiastočne bielymi listami) sa živia zelenou časťou listu, parazitické rastliny svojím hostiteľom a takzvané mykoheterotrofy hubami,“ vysvetľuje Tomáš Figura z Botanického ústavu AV ČR.
Na začiatku výskumu sa vedci zamerali na tri možnosti, ako by strom mohol získavať cukry potrebné na prežitie. Na základe genetického porovnania ako prvú vylúčili možnosť, že ide o výhonok z koreňa blízkeho stromu. Najpravdepodobnejším vysvetlením podľa vedcov je, že buk získava cukry vďaka prirodzenému zrasteniu koreňov s iným stromom. Zatiaľ však nemožno vylúčiť ani tretiu možnosť, že strom prijíma cukry prostredníctvom mykoríznych húb.
Vedci zistili, že buk albín obsahuje veľké množstvo rozpustných cukrov, čo je aj dôvod, že ho zvieratá spásajú častejšie ako iné stromy v okolí. Medzi ďalšie zaujímavé zistenia patrí aj to, že buk má kratšie vegetačné obdobie a jeho listy opadávajú skôr.
Podľa vedcov to súvisí práve so spôsobom prijímania cukrov. Strom si totiž nevytvára zásoby, ako je za normálnych okolnosti bežné, a jeho prežitie závisí od neustáleho prísunu cukrov od susedného stromu. V prípade prerušenia tohto spojenia by sa to na zdraví buka prejavilo rovnakým spôsobom, ako keby ste v nemocnici odpojili pacienta od umelej výživy.
Keďže vedci skúmajú buk neinvazívnou metódou, definitívny dôkaz o podzemnom prepojení s koreňmi iných rastlín by bolo možné získať až po prirodzenej smrti stromu.
Slovenským Stromom roka 2025 sa stala osamotená jabloň na kraji poľa. Viac sa dozviete z reportáže v priloženom videu:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
