Ľadovec Thwaites v Západnej Antarktíde už dnes prispieva k rastu hladiny morí a vedci varujú pred rizikom ďalšieho zrýchlenia. Nový projekt ráta s podmorskou bariérou, ktorá má odkloniť teplejšiu vodu spod ľadovej plošiny.
Thwaites, prezývaný aj „ľadovec osudného dňa“, patrí k najväčším a najsledovanejším ľadovcom planéty. Leží v oblasti West Antarctic Ice Sheet a jeho rozloha sa uvádza okolo 192-tisíc štvorcových kilometrov, čo je porovnateľné s Veľkou Britániou.
Vedci ho spájajú s obavami z rýchleho rastu hladiny morí, keďže sa topí čoraz rýchlejšie v dôsledku otepľovania poháňaného ľudskými emisiami.
Aktuálna strata ľadu z Thwaitesu sa podľa odhadov podieľa približne štyrmi percentami na ročnom globálnom prírastku hladiny morí.
Ak by sa ľadovec zrútil celý, hladina oceánov by sa mohla zvýšiť približne o 65 centimetrov. Aj relatívne malý posun pritom znamená veľký problém. Pri každom centimetri rastu hladiny morí sa zvyšuje počet ľudí vystavených pobrežným záplavám o milióny.
Skupina vedcov, inžinierov a odborníkov na verejné politiky predstavila plán, ktorý sa snaží riešiť jednu z príčin zrýchleného topenia.
Projekt Seabed Anchored Curtain Project navrhuje vytvoriť fyzickú bariéru, ktorá by bránila prenikaniu teplej oceánskej vody pod okrajové ľadové šelfy.
Autori projektu tvrdia, že samotné znižovanie emisií skleníkových plynov nemusí stačiť na stabilizáciu ľadového štítu v dostatočne krátkom čase.
V návrhu sa objavuje predstava približne 152 metrov vysokého a asi 80 kilometrov dlhého podmorskej steny či „závesu“, ktorý by bol ukotvený na morskom dne pred ľadovcom.
Na dizajne majú spolupracovať výskumníci a inžinieri z viacerých univerzít a inštitútov vrátane Cambridge University, University of Chicago či Alfred Wegener Institute.
Plán je zatiaľ v ranej fáze a počíta s niekoľkoročným vývojom, testovaním a hľadaním materiálov, ktoré by vydržali tlak, prúdenie a extrémne podmienky v Antarktíde.
Tím si stanovil trojročný výskumný program, počas ktorého chce navrhnúť samotný záves aj kotviaci systém, vybrať vhodné materiály a overiť technológiu v skúšobných podmienkach. Prototypy majú testovať v nórskom fjorde.
Súčasťou príprav má byť aj získavanie dát z existujúcich meraní pri Thwaitese a zbierka, ktorá má priniesť 10 miliónov dolárov na prvú etapu.
Projekt zároveň avizoval, že chce rozvíjať vzťahy so zástupcami arktických domorodých komunít a krajín globálneho juhu, ktoré patria medzi najviac zasiahnuté dôsledkami rastúcej hladiny morí.
Popri veľkých inžinierskych víziách beží aj klasický výskum priamo v teréne. Vedci z Británie a Južnej Kórey sa nedávno dostali do jednej z najodľahlejších a najmenej preskúmaných častí Thwaitesu, kde chcú vŕtaním a meraním zistiť, ako presne teplá oceánska voda rozožiera ľadovec zospodu.
Cieľom je získať dáta priamo z miesta, ktoré doteraz chýbali a bez ktorých sa ťažko odhaduje tempo budúceho rastu hladiny morí.
Podľa portálu Polar Journal sa výprava zameriava na takzvanú líniu ukotvenia, teda bod, kde sa ľadovec odlepuje od morského dna a prechádza do plávajúcej ľadovej šelfovej časti. Práve tam sa má teplejšia morská voda najľahšie dostať pod ľad a urýchľovať topenie.
Tím chce pomocou horúcovodného vrtu prevŕtať približne kilometer ľadu a nainštalovať prístroje, ktoré budú dlhodobo sledovať teplotu a prúdenie vody pod ľadom.
Lokalita je silno popretkávaná trhlinami, rýchlo sa pohybuje a dá sa zásobovať len vrtuľníkmi, pričom na dopravu približne 25 ton vybavenia bolo treba viac ako 40 letov.
Vedci očakávajú, že prístroje budú posielať údaje denne aspoň jeden rok cez satelitné spojenie. Oceánograf Peter Davis z British Antarctic Survey pri misii upozornil, že práve merania z kritického miesta môžu rozhodnúť o tom, ako presne budú modely predpovedať budúci rast hladiny morí.
Ak sa podarí získať reálne dáta z prostredia pod ľadovým šelfom, výskumníci budú vedieť lepšie odhadnúť, či sa Thwaites môže priblížiť k bodu, keď sa zmeny začnú zrýchľovať aj bez ďalších vonkajších impulzov.
Kým podmorská bariéra je zatiaľ len plánom na papieri a v testovacích etapách, merania z vrtov majú priniesť odpovede skôr.
Obe línie však mieria k rovnakému cieľu – lepšie pochopiť, čo sa deje v jednej z najcitlivejších častí antarktického ľadu a získať čas na znižovanie emisií aj adaptáciu pobrežných miest na rastúcu hladinu oceánov.
Pozrite si reportáž o topiacom sa ľadovci:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
