Zubný kaz patrí medzi najčastejšie neprenosné ochorenia na svete, hoci ide o problém, ktorému sa dá vo veľkej miere predchádzať.
Zubár a ortodontista Kami Hoss pre CNN povedal, že samotné „umývajte si zuby a nejedzte veľa cukru“ často nestačí.
Podľa neho sa pri starostlivosti o ústa zabúda na to, že nejde iba o zuby, ale o celý systém. Mikróby, sliny, ďasná, mäkké tkanivá aj kosť sú prepojené s tým, čo sa deje v tele.
Hoss poukázal aj na širší dosah ústnej hygieny. Pri krvácaní ďasien, aktívnom kaze alebo narušenej rovnováhe ústneho mikrobiómu sa do krvi môžu uvoľňovať látky, ktoré podporujú zápal.
Podľa neho sa tak môžu dostať aj do ďalších častí tela a zvyšovať riziko komplikácií. Práve preto navrhuje upraviť bežnú rutinu a sústrediť sa na detaily, ktoré ľudia často prehliadajú.
Po jedle a najmä po kyslých potravinách či nápojoch je prostredie v ústach kyslejšie a sklovina je dočasne citlivejšia. Ak si vtedy zuby drhnete, môžete si zbytočne oslabovať sklovinu a zvýšiť citlivosť.
Odborník odporúča počkať aspoň 30 až 60 minút. Ako rýchla pomoc môže fungovať vypláchnutie úst alebo použitie jemného alkalického výplachu bez alkoholu a agresívnych látok, ktorý pomôže neutralizovať pH.
Podľa Hossa sa netreba fixovať iba na fluorid, ale podporiť aj obnovu skloviny a rovnováhu v ústach. Pripomenul, že ústa fungujú ako živý ekosystém a dôležitá je aj chémia slín a stav ďasien.
Ako modernú alternatívu odporúča zložky, ktoré napodobňujú prirodzenú stavbu zuba, napríklad nano-hydroxyapatit.
Zároveň zdôraznil, že význam má aj výživa. Podľa neho sa oplatí myslieť na dostatok vitamínu D3 a K2, ktoré súvisia s hospodárením tela s vápnikom, a tým aj so zdravím zubov.
Umývaním zubov by ste sa nemali snažiť vyhubiť všetky baktérie v ústach. Hoss upozorňuje, že ústny mikrobióm pomáha chrániť zuby aj ďasná a agresívne antiseptiká môžu túto rovnováhu narušiť.
Môže sa objaviť suchosť v ústach, zápal, zápach aj dlhodobé problémy, ktoré môžu prísť nenápadne. Odborník preto odporúča vyberať prípravky, ktoré skôr podporujú rovnováhu a nezanechávajú ústa podráždené a vysušené.
Silnejší tlak a dlhšie drhnutie podľa Hossa automaticky neznamenajú čistejšie zuby. Naopak, tvrdé štetiny a prílišný tlak môžu prispievať k ústupu ďasien a k opotrebovaniu skloviny.
Odborník odporúča ultra mäkké štetiny a citlivú techniku s dôrazom na presnosť. Pri elektrickej kefke by ste mali zvoliť model s kontrolou tlaku.
Dôležitá je aj hygiena kefky, ktorá môže zachytávať mikróby, a preto ju treba pravidelne čistiť a udržiavať v suchu.
V neposlednom rade by sa ľudia podľa Hossa nemali spoliehať sa na univerzálne riešenie a mali by prispôsobiť rutinu veku a situácii.
Ústa sa menia počas života a iné nároky môže mať dieťa, tehotná žena, človek so strojčekom, pri strese, liekoch, horšom spánku alebo v staršom veku. To sa podľa neho týka aj slín a reakcie ďasien.
Personalizácia sa pritom netýka iba výberu produktov, ale aj dávkovania. Aj výrobcovia začali viac zdôrazňovať množstvo pasty pre deti. Colgate podľa agentúry Reuters na obaloch a v marketingu zobrazuje po novom pre deti do šiestich rokov bezpečné množstvo pasty, teda hráškové množstvo namiesto veľkých pásikov.
Na záver Hoss pripomenul ešte jednu vec, ktorú si zubár všimne rýchlo. Medzizubné priestory kefka nevyčistí spoľahlivo, a preto sa oplatí nevynechávať niť alebo inú vhodnú pomôcku.
Aj pri poctivej rutine sa totiž kaz môže objaviť, no pri lepšej technike, správnom načasovaní a šetrnejších návykoch sa riziko dá znížiť.
Pozrite si reportáž o strachu u zubára:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
