Konflikt na Blízkom východe nie je jediný, ktorý sa rozhorel. Neďaleko sa do bojov pustili bývalí spojenci, pričom jadrová mocnosť obviňuje svojho suseda z podpory toho, čo sama v minulosti robila.
Zatiaľ čo oči celého sveta s napätím sledujú Blízky východ, neďaleko sa rozdúchal ďalší konflikt. Odohráva sa dokonca v susedstve Iránu – v Afganistane, kde vládne Taliban.
Niekdajší podporovateľ militantného hnutia Taliban – Pakistan – sa teraz dostal do konfliktu so svojím bývalým chránencom.
Pakistanský minister obrany Khawaja Mohammad Asif to dokonca nazýva „otvorenou vojnou“.
Konflikt sa rozdúchal minulý štvrtok, keď skupina talibanských bojovníkov spustila prekvapujúci útok na spoločnej hranici s Pakistanom. V nasledujúcich dňoch nasledovali nielen hraničné potýčky, ale aj bombardovanie zo strany Pakistanu vo vnútri Afganistanu.
Pakistanský minister informácií Attaullah Tarar v stredu na sociálnej sieti uviedol, že zabitých bolo 481 afganských bojovníkov Talibanu, viac ako 696 utrpelo zranenia a zasiahnutých bolo 56 cieľov v Afganistane zo vzduchu. Straty však mala utrpieť aj pakistanská strana.
Taliban obviňuje Pakistan z toho, čo kedysi vykonával on sám – zo skrývania militantov z pakistanského Talibanu (TTP). Ide o skupinu, ktorá sa líši od afganského hnutia, no jej afganskí menovci jej údajne pomáhajú pri cezhraničných útokoch namierených proti pakistanským bezpečnostným silám. Afganistan tieto tvrdenia popiera.
TTP má vykonávať teroristické útoky v Pakistane, pričom sa zameriava na vojakov aj civilistov. Organizácia sa usiluje o nezávislosť juhozápadnej provincie Balúčistan a údajne má základne v Afganistane. Intenzita teroristických útokov v Pakistane pritom stúpa.
Napätie medzi krajinami sa ťahá už mesiace. V októbri Katar sprostredkoval prímerie medzi Pakistanom a afganským Talibanom. Štvrtkový útok afganských síl na hranici však vyvolal pakistanské nálety na Kábul, Kandahár a Paktiu.
Pakistan má pritom oveľa väčšiu armádu ako Taliban. Podľa odhadov disponuje až 600-tisíc mužmi, uvádza Newsweek. Okrem toho vlastní jadrové zbrane, pričom počet hlavíc sa odhaduje na približne 170.
Pomerne moderné má aj letectvo, pozostávajúce najmä z čínskych strojov, ktoré minulý rok prekvapilo vo vzdušnom súboji s indickými lietadlami. Pakistanu sa vtedy podarilo zneškodniť moderné francúzske stíhačky Dassault Rafale v službách Indie.
Okrem toho má približne 6 000 obrnených bojových vozidiel.
Oproti tomu má Afganistan menšiu armádu – do 200-tisíc mužov – a jej vybavenie pozostáva zväčša z techniky, ktorú ukoristil po páde afganskej vlády.
To však neznamená, že je bezradný. Netreba zabúdať, že ani najväčšia a najmodernejšia armáda USA v spolupráci so spojencami ho za 20 rokov v Afganistane nedokázala úplne poraziť, najmä pre partizánsku taktiku Talibanu. Nakoniec to viedlo k stiahnutiu amerických vojsk, ktoré utkvelo v pamäti pre chaotický spôsob, akým opustili hlavné mesto Kábul.
Pakistan návrat Talibanu k moci vtedy vítal. V minulosti bol tiež obviňovaný z podpory teroristov a ich skrývania. Na jeho území mali nájsť útočisko afganskí príslušníci Talibanu aj vodca teroristickej organizácie al-Káida Usáma bin Ládin, ktorý tam bol dopadnutý americkým špeciálnym komandom a zabitý.
Stalo sa tak desať rokov po teroristických útokoch z 11. septembra 2001. Vtedajšia ministerka zahraničia USA Hillary Clintonová tvrdila, že je vysoko pravdepodobné, že pakistanskí predstavitelia o jeho pobyte vedeli a skrývali ho. Navonok sa pritom Islamabad prezentoval ako spojenec USA vo vojne proti terorizmu.
Taliban aj Afganistan čelia výzvam na zastavenie bojov. Vyzvala ich na to šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallasová aj pápež Lev XIV.
Ako sa vyvíja situácia na Blízkom východe sa môžete dozvedieť v reportáži:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
