Vojna na Blízkom východe je ďalším úderom pre reputáciu Ruska na medzinárodnej scéne, kde sa Moskva stále prezentuje ako garant bezpečnosti. Hoci Peking je najväčším odberateľom iránskej ropy, strategický význam tejto krajiny pre Čínu je oveľa obmedzenejší, ako si mnohí myslia.
Eskalácia nekonečného konfliktu na Blízkom východe môže mať ďalekosiahle dôsledky presahujúce tento región. Situáciu pozorne a s obavami sledujú najmä hlavní svetoví hráči Čína a Rusko, ktorých vzťahy s Iránom sú definované ako komplexné strategické partnerstvo. To je v marci 2026 podrobené skúške v dôsledku prebiehajúcich americko-izraelských útokov na Irán.
Hoci Peking aj Moskva takúto eskaláciu ostro odsúdili, súčasná kríza odhalila limity ich spojenectva s Teheránom, ktoré zostávajú primárne pragmatické a transakčné.
Irán bol kľúčovým dodávateľom bezpilotných lietadiel (Shahed) a munície pre ruskú inváziu na Ukrajine. Rusko na oplátku poskytlo Iránu výcvikové lietadlá Yak-130, útočné helikoptéry Mi-28 a podporu v jadrovom programe. Hoci krajiny v januári 2025 podpísali Zmluvu o komplexnom strategickom partnerstve, Rusko Iránu brániacemu sa Izraelu s USA neposkytlo priamu vojenskú pomoc. Zmluva totiž neobsahuje doložku o vzájomnej obrane.
Pre Teherán by reakcia Moskvy, alebo skôr jej absencia, nemala byť žiadnym prekvapením. V júni minulého roka, keď Izrael a Spojené štáty zaútočili na kľúčové jadrové a vojenské zariadenia v Iráne, Iránci dostali od Kremľa iba verbálnu podporu. A to napriek tomu, že obe krajiny na jar podpísali dohodu o strategickom partnerstve.
Vojna na Blízkom východe je predovšetkým ďalším úderom pre reputáciu Ruska na medzinárodnej scéne, kde sa Moskva stále prezentuje ako garant bezpečnosti.
Chámeneí nie je jediným dôležitým spojencom, ktorého Moskva v posledných rokoch stratila. Jej spojenectvo neprinieslo požadované záruky ani pre režim sýrskeho prezidenta Bašára al-Assada, ktorého v decembri 2024 zvrhli povstalci. Heho nástupca Ahmad Shar bol Trumpom prijatý ako spojenec.
V januári americké sily zajali venezuelského prezidenta Nicolása Madura a jeho dočasná nástupkyňa Delcy Rodríguezová sľúbila spoluprácu s USA. V súčasnosti sa pozorne sleduje aj osud komunistického režimu na Kube.
V dôsledku vojny na Ukrajine nemá Rusko v súčasnosti kapacitu na vojenské zásahy v iných regiónoch. Navyše Kremeľ zrejme dospel k záveru, že nezasahovanie sa môže vyplatiť. Jeho pošramotenú reputáciu môžu vyvážiť výhody, ktoré Rusku ponúka konflikt na Blízkom východe.
Okrem politickej munície by vojna v Iráne mohla priniesť peniaze do ruskej pokladnice, ktorá v súčasnosti financuje najmä vojnu.
Irán kontroluje Hormuzský prieliv, cez ktorý prechádza približne pätina svetových dodávok ropy – zo Saudskej Arábie, Kuvajtu, Iraku a Spojených arabských emirátov. Ak by sa mal uzavrieť, ako teraz hrozí Teherán, mohol by vzrásť dopyt po lacnejšej ruskej rope, najmä v Ázii.
Možno očakávať, že Moskva sa pokúsi využiť súčasnú situáciu vo svoj prospech pri presadzovaní svojich požiadaviek v ďalšom kole trojstranných mierových rokovaní s Kyjevom.
Washington sa teraz totiž bude viac sústrediť na svoje vlastné vojenské ciele a jeho záujem o ukončenie vojny na Ukrajine zoslabne. To je tiež jeden z dôvodov, prečo ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj otvorene podporil americko-izraelský útok na Irán.
Vyhrotenie situácie na Blízkom východe môže Putin využiť aj v domácej politike pri obhajobe invázie. Ruská propaganda vojnu na Ukrajine neustále vykresľuje ako obranu „proti neúprosnej západnej agresii“. Putin teraz môže doma poukázať na Teherán a pokojne vyhlásiť: to sme mohli byť my.
La Russie a laissé tomber la Syrie d’Assad.
— Cyrille Amoursky (@AmourskyCyrille) March 1, 2026
La Russie a laissé tomber Nicolas Maduro.
La Russie a laissé tomber Ali Khamenei, malgré des accords de sécurité signés en 2025.
Il ne fait pas bon d’être un allié de la Russie.
Elle vous trahira à chaque occasion possible. pic.twitter.com/JOT2QTprKt
Ruské špičky s týmto naratívom už naplno pracujú. Obavy, že Rusko by mohlo byť ďalšie na rade vyjadril napríklad ultranacionalistický ideológ a Putinov verný spojenec Alexander Dugin, .
„Ak Irán vydrží, všetko sa môže otočiť. Ak padne, sme na rade my. Keď bol Trump verný svojej pôvodnej ideológii MAGA, mali sme spoločnú pôdu. Keďže sa rýchlo dištancuje od MAGA a približuje sa k neokonzervatívcom, tieto styčné body rýchlo miznú. S dnešným Trumpom je lepšie nemať s ním nič spoločné,“ povedal Alexander Dugin, dvorný filozof ruského prezidenta Vladimíra Putina.
Návrat Donalda Trumpa do Bieleho domu ruskí radikáli prijali s opatrným optimizmom, po americkom útoku na Irán ho však teraz verejne označujú za hrozbu. Preto požadujú, aby sa Moskva stiahla z mierových rokovaní sprostredkovaných USA a sústredila sa na vojnu.
Prominentný akademik Andrej Sidorov tento týždeň v štátnej televízii opísal Trumpa ako nebezpečného človeka a vyjadril ľútosť, že prežil pokus o atentát v júli 2024.
„Teraz už chápeme, kto vládne svetu. Ak sa pozriete na to, čo Trump teraz robí, krok za krokom, prakticky ho nikto nemôže zastaviť. Buďme úprimní, Rusko uviazlo na Ukrajine. Teraz sa v podstate zaoberáme len otázkou Ukrajiny. Náš hlavný protivník v týchto rokovaniach vystupuje ako sprostredkovateľ,“ povedal Sidorov.
Americký prezident Donald Trump v rýchlom slede vyradil dvoch najbližších spojencov Pekingu: venezuelského prezidenta Nicolása Madura a iránskeho najvyššieho vodcu Alího Chameneího.
Čína na to reagovala hnevom – odsúdila zajatie alebo zabitie suverénneho vodcu a zjavnú snahu USA o zmenu režimu, pričom zároveň vyjadrila Iránu svoje priateľstvo. Peking však neurobil nič viac, ako len sledoval, ako jeho geopolitický rival narúša pravidlá angažovanosti.
Čínsky vodca Si Ťin-pching sa riadi tvrdým pragmatizmom. Čína sa snaží vystupovať ako „budovateľ mieru“, pričom vyzýva na zdržanlivosť, aby ochránila svoje energetické záujmy a stabilitu cien ropy.
V roku 2021 podpísali Teherán a Peking dohodu o spolupráci v hodnote až 400 miliárd dolárov, zameranú na investície do energetiky, infraštruktúry a telekomunikácií. Irán vyváža približne 90 % svojej ropy do Číny. Pre Čínu to v roku 2025 predstavovalo približne 13,5 % celkového námorného dovozu ropy.
Hoci je Čína pre Irán kritickým ekonomickým záchranným lanom, jej podpora zostáva v bezpečnostnej oblasti obmedzená. Analytici tento vzťah opisujú ako asymetrický; Čína je pre Irán existenčne dôležitá, ale Irán pre Čínu nie.
Irán sa nakoniec nachádza pod jeho hlavnými prioritami, medzi ktoré patrí stabilita vzťahov Číny s USA, najmä vzhľadom na blížiaci sa summit s Trumpom v Pekingu koncom tohto mesiaca. Číne navyše určite neprekáža, že pozornosť Washingtonu a vojenské zdroje sa odkláňajú od Indo-Pacifiku.
„Čína je priateľom za dobrého počasia – veľa sľubov, málo rizika,“ povedal pre CNN bývalý americký diplomat Craig Singleton, ktorý v súčasnosti pôsobí ako odborník na geopolitickú stratégiu a záležitosti východnej Ázie v nadácii Foundation for Defense of Democracies. „Peking sa vyjadrí v OSN, ale vyhne sa poskytnutiu akejkoľvek významnej podpory Teheránu.“
Hoci Peking je najväčším odberateľom iránskej ropy, strategický význam tejto krajiny pre Čínu je oveľa obmedzenejší, ako si mnohí myslia. Vojenská spolupráca medzi týmito dvoma krajinami zostáva obmedzená.
Čína udržiava strategickú rovnováhu. Jej investície a obchod s krajinami ako Saudská Arábia a SAE sú objemovo výrazne vyššie než s Iránom, čo limituje ochotu Pekingu plne sa postaviť na stranu Teheránu.
Čína „nevidí žiadny prínos v eskalácii napätia s USA v súvislosti s Iránom“, povedal William Yang, vedúci analytik belgického think tanku International Crisis Group.
„Stále prikladá väčší význam udržiavaniu obchodného prímeria a celkovej stabilite v bilaterálnych vzťahoch s USA, takže nebude chcieť ohroziť pozitívny impulz, ktorý za posledný rok vybudovala s Trumpovou administratívou.“
V priloženom videu si pozrite príspevok o ekonomických dôsledkoch konfliktu na Blízkom východe:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
Sledujte kanál spravodajstva Markízy
Takto to vyzeralo tesne pred štartom:
Najrizikovejšia časť misie Artemis II je za nami
Úprimná radosť
