Niektorí mladí sa tešia na dvojmesačný výcvik, iní sú proti. Krajina, ktorá si pamätá vojnu spred 20 rokov, ich učí prežitiu, sebaobrane a ovládaniu dronov.
Nácvik prežitia v teréne, sebaobrana či ovládanie dronov. To všetko sa oddnes bude v Chorvátsku učiť prvá skupina regrútov. Krajina sa po 17 rokoch vracia k povinnej vojenskej službe.
Jedným z mladíkov, ktorým sa výcvik začína, je aj 18-ročný influencer Leon z Karlovacu. Ortieľ berie pozitívne.
„Na vojenskú službu sa teším, aspoň trošku uniknem od reality. Ak mám byť úprimný, neviem sa dočkať toho, že sa odtrhnem od svojho mobilu, pretože je vlastne moja práca mať ho stále v ruke. A tiež budem obklopený ľuďmi,“ hovorí Leon Dejanović.
Chorváti schválili obnovenie povinnej vojenskej služby na jeseň a prvá, 800-členná skupina brancov začína dvojmesačný výcvik práve tento týždeň. Každý rok bude povolaných 4-tisíc mladých Chorvátov. Nie všetci sú však z povolávacieho rozkazu takí nadšení ako Leon.
„Som proti tomu celému. Nedáva mi to zmysel. Tréning mám dobrý aj bez výcviku a osobne ma žiadna vojna nezaujíma. Nemyslím si, že je to pre každého,“ hovorí 19-ročný Chorvát Josip Franjo Cvitesić.
Prednosť majú dobrovoľníci, a tak viac ako polovicu prvej skupiny regrútov tvoria práve oni. Sú medzi nimi dokonca aj ženy. Vláda láka mladých ľudí na rôzne výhody, no niektorým sa ani tak to nepozdáva.
„Dostanem tam menej peňazí, než bežne zarobím, takže sa mi to ani neoplatí,“ dodáva Cvitesić.
Rodičia mladíkov ako Franjo či Leon si ešte vojnu pamätajú – tá posledná sa na území ich krajiny skončila v roku 1995. Odvtedy sa však časy zmenili. Výcvik sa preto zameriava aj na novinky, ako je obsluha dronov, keďže práve tie zohrávajú v najnovších vojnových konfliktoch nečakane dôležitú úlohu.
„Sme v dosť ťažkej situácii, čo sa týka bezpečnosti. Chorvátsku síce bezprostredne nič nehrozí, ale nevieme, ako sa vojny budú ďalej vyvíjať. Už nežijeme v období mieru – vlastne sme v ňom v histórii nikdy ani neboli. Preto dáva zmysel, aby mladí ľudia, najmä tí, ktorí o to majú záujem, absolvovali základný vojenský výcvik,“ hovorí sociologička z Univerzity v Záhrebe Andriana Benčić Kužnar.
Z členských štátov NATO má povinnú vojenčinu približne tretina krajín; spomedzi európskych je to spolu s Chorvátskom desať krajín.
Dá sa však očakávať, že vzhľadom na aktuálne dianie ich postupne bude viac. O téme sa živo diskutuje aj v Nemecku, Poľsku či Francúzsku.
„Svet sa zbláznil, dúfam, že žiadna vojna tu nebude. Výcvik beriem skôr ako experiment,“ dodáva influencer.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
