Máte minútu?

Krátky dotazník nám pomôže vylepšiť web pre všetkých čitateľov. Váš názor je pre nás dôležitý.

Spustiť dotazník

Objavila sa nádej na novú liečbu obezity. Pomôcť má molekula z krvi pytóna

Pytón (ilustračná snímka)
Pytón (ilustračná snímka) Zdroj: Profimedia

Vedci skúmajú molekulu z krvi pytónov, ktorá po jedle prudko stúpa. Pri pokusoch na myšiach znížila apetít a priniesla rýchly úbytok hmotnosti.

Vedci objavili v krvi pytónov látku, ktorá by v budúcnosti mohla inšpirovať nový typ liekov na obezitu, píše The Guardian a Nature.

Metabolit s označením pTOS sa hadom prudko zvýši po nakŕmení a pri pokusoch na obéznych myšiach viedol k menšiemu príjmu potravy aj k rýchlemu úbytku hmotnosti.

Po 28 dňoch mali myši asi o deväť percent nižšiu telesnú hmotnosť než kontrolná skupina. Výsledky zverejnil časopis Nature Metabolism.

Výskumníkov zaujali pytóny práve preto, že ich metabolizmus funguje v extrémoch. Barmské pytóny dokážu skonzumovať korisť veľkú takmer ako sú samy a potom vydržia bez potravy dvanásť až osemnásť mesiacov.

Tím pôvodne skúmal, ktoré látky stoja za prudkými zmenami v tele po jedle. Vedci preto analyzovali krv mladých pytónov pred kŕmením aj po ňom. Hady predtým hladovali 28 dní a následne dostali porciu veľkú približne ako štvrtina ich hmotnosti.

Prečítajte si tiež:

Molekuly sa nachádzajú aj v ľudskom tele

Po jedle vedci našli v krvi viac než 200 molekúl, ktorých hladina výrazne stúpla. Najvýraznejšie vyskočil práve pTOS, a to viac než tisícnásobne.

Podľa autorov ho produkujú črevné baktérie z tyrozínu prijatého v potrave. Keď však vedci túto látku podali laboratórnym myšiam, nezistili zmeny vo veľkosti orgánov ani vo výdaji energie. Ukázalo sa však niečo iné. Myši začali jesť menej.

Práve v tom sa nová molekula môže líšiť od dnes používaných liekov typu GLP-1. Tieto prípravky pomáhajú aj tým, že spomaľujú vyprázdňovanie žalúdka, čo síce zvyšuje pocit sýtosti, no býva spojené aj s nevoľnosťou, zápchou či bolesťami brucha.

Pri pTOS vedci vidia iný mechanizmus. Podľa štúdie aktivuje neuróny vo ventromediálnom hypotalame, teda v oblasti mozgu, ktorá reguluje chuť do jedla. Práve tieto neuróny boli pri myšiach nevyhnutné na to, aby sa ich apetít znížil.

Autori výskumu zároveň upozorňujú, že od laboratórneho objavu k lieku pre ľudí vedie ešte dlhá cesta. Potrebné budú ďalšie testy, ktoré overia bezpečnosť aj účinnosť u ľudí.

Za povzbudivý signál však považujú to, že pTOS sa nachádza aj v ľudskej krvi a jeho hladina po jedle tiež rastie. To naznačuje, že tento biologický mechanizmus nemusí byť výsadou hadov, ale môže mať širší význam aj pre ľudský metabolizmus.

Pozrite si aj rozhovor o nezdravom chudnutí:

Práve sa číta

Voyo

Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo

NAJČÍTANEJŠIE ČLÁNKY

Sledujte kanál spravodajstva Markízy

K téme Veda a technika

Dôležité udalosti