Obľúbený spôsob, ako zohrievať jedlo, môže viesť k nečakaným rizikám. Problémom nie je samotná mikrovlnka, ale kombinácia s materiálmi.
Z každej strany sa na nás valia informácie o škodlivosti niektorých jedál a nápojov, ktoré sa považujú za karcinogénne. K najznámejším „škodcom“ patrí priemyselne spracované mäso, ultraspracované potraviny a alkohol.
Doktori však varujú, že nestačí len sledovať, čo si dávame na tanier. Problémom je aj spôsob, akým jedlo pripravujeme. Nehovoríme teraz o vyprážaní, ktoré je spojené so vznikom nebezpečných zlúčenín – akrylamidov – ale o bežnom spôsobe prípravy či ohrievania jedla, najmä o používaní mikrovlnky nesprávnym spôsobom.
Samotná mikrovlnka ani mikrovlnné žiarenie nie sú nebezpečné – problém však môže nastať, keď sa kombinujú s plastom.
„Keď sa plast zohrieva v mikrovlnnej rúre, chemikálie ako BPA, ftaláty alebo styrén sa môžu vylúhovať do potravín, najmä ak je plast starý, poškriabaný alebo vystavený vysokej teplote či mastným jedlám,“ uviedol urologický onkológ Brian Helfand pre portál Parade.
„Opakované vystavenie týmto látkam v priebehu času môže narušiť hormóny alebo prispieť k poškodeniu buniek,“ vysvetlil doktor.
Ohrievaním jedla v plastových nádobách sa tak nevedomky môžete vystavovať riziku. Mikroplasty viaceré štúdie spájajú so zvýšeným rizikom zápalov a potenciálne aj rakoviny čriev či pľúc, no jasné dôkazy u ľudí zatiaľ nie sú.
Navyše BPA (bisfenol A), PFAS („večné chemikálie“) a ftaláty sú známe ako endokrinné disruptory, ktoré môžu narúšať hormonálnu rovnováhu a mať negatívne účinky na zdravie. Vedci ich okrem vplyvu na plodnosť či vývoj spájajú aj s metabolickými a kardiovaskulárnymi ochoreniami či s druhmi rakoviny citlivými na hormóny.
„Mikrovlny fungujú tak, že vyžarujú žiarenie, ktoré excituje molekuly vody, a to zahrieva jedlo, pretože väčšina potravín obsahuje vodu,“ vysvetlil hematológ a onkológ Adeel Khan.
„Keď sa to však stane v prítomnosti plastu, dochádza k uvoľňovaniu plastu vo forme malých častíc – mikroplastov a nanoplastov – priamo do jedla,“ dodal.
Doktori chápu, že ľudia takto ohrievajú jedlo často kvôli úspore času alebo aby nešpinili riad. Často jedlo uskladňujeme v plastových nádobách, alebo nám ho reštaurácie takto donesú.
„Hoci presné riziko z občasného vystavenia nie je jasné, minimalizácia migrácie chemikálií súvisiacej s teplom je obozretným prístupom,“ vysvetľuje Helfand.
„Ak si občas jedlo takto zohrejeme, nemusíme sa obávať, že hneď dostaneme rakovinu. Riziko sa však zvyšuje pri pravidelnom a dlhodobom používaní mikrovlnky,“ dodáva.
Doktori aj tak radia, aby sa jedlo pred ohriatím vybralo z plastových nádob a zohrialo radšej v sklenených alebo keramických nádobách. Obozretnosť treba mať aj pri vložení horúceho jedla do plastových nádob – lepšie je používať vychladnuté jedlo. Ideálne sú nerezové nádoby alebo sklo.
„Malé zmeny vykonávané dôsledne v priebehu času môžu významne znížiť potenciálne riziko,“ radí doktor Helfand.
Mikroplasty konzumujeme nevedomky každý deň. Viac sa dozviete vo videu nižšie:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
