Potopená sovietska ponorka Komsomolets leží na dne Nórskeho mora už viac než 30 rokov. Z reaktora stále uniká rádioaktivita. Vedci mapovali či hrozí najhoršie.
Bol to jediný exemplár svojho druhu – ponorka K-278 Komsomolec s jadrovým pohonom slúžila v sovietskom námorníctve len šesť rokov.
Jej osud v roku 1989 spečatil požiar v Nórskom mori neďaleko Medvedieho ostrova. Ten poslal ponorku, ktorá mala nielen jadrový reaktor, ale na palube aj jadrové torpéda, na dno mora.
Tam vo veľkej hĺbke leží dodnes – pričom z nej stále uniká radiácia. Štúdia nórskych vedcov publikovaná v časopise PNAS sa zamerala na únik radiácie a jeho dôsledky na okolie.
Vrak lode sa nachádza v hĺbke 1 700 metrov, pričom merania preukázali, že v oblasti vraku dochádza k výrazným únikom rádioaktivity – konkrétne izotopov, ako sú cézium-137 či stroncium-90. Zaznamenané boli aj izotopy plutónia a uránu, čo je priamy dôkaz degradácie jadrového paliva v reaktore.
V blízkosti vraku boli zaznamenané hodnoty, ktoré rádovo tisíce až státisícekrát prekračujú bežné úrovne.
Tieto hodnoty však nie sú konštantné, čo znamená, že sa objavujú vo vlnách a môžu svedčiť o postupnej korózii materiálu trupu. Viditeľné oblaky boli pozorované napríklad v oblasti jadrového reaktora či ventilačného potrubia.
Šokujúce je však, že napriek vysokej rádioaktivite ostáva okolie vraku bez výrazného narušenia morského ekosystému. Vedci to pripisujú oceánu, ktorý rádioaktivitu „riedi“. Okolo vraku sa nachádza množstvo morských húb, koralov či sasaniek, ktoré síce vykazujú zvýšené hladiny žiarenia, no nevykazujú žiadne známky deformácie či poškodenia. Vedci však nevylučujú genetické zmeny.
Prekvapivo stačí pár metrov od lode a rádioaktivita výrazne klesá. V širšom okolí vraku nebola zaznamenaná výrazne zvýšená koncentrácia rádioaktivity.
Vedci zároveň analyzovali aj stav jadrových torpéd v ponorke – v čase potopenia mala vo výzbroji dva takéto kusy. Zatiaľ ostávajú neporušené.
Vedci zatiaľ konštatujú, že situácia je stabilná a vrak lode vo veľkej hĺbke zatiaľ nepredstavuje väčšie riziko pre ľudí ani morský ekosystém. Neznamená to však, že to tak bude navždy.
Reaktor postupne koroduje, rovnako ako trup lode, ktorý zatiaľ udržiava kontamináciu najmä vnútri.
Oprava alebo odstránenie vraku by však boli extrémne drahé, technicky náročné a nebezpečné.
Čo sa týka samotnej ponorky, vyznačovala sa unikátnou schopnosťou hlbokého ponoru, a to vďaka dvojitému trupu. Jeden z nich bol vyrobený z titánu. Dosiahla hĺbku až 1 020 metrov. Slúžila najmä na testovanie štvrtej generácie jadrových reaktorov sovietskymi vedcami.
Ako však naznačuje prítomnosť jadrových torpéd, plavidlo bolo plne schopné aj vojenského nasadenia.
Siedmeho apríla 1989 však vypukol požiar v inžinierskej miestnosti spôsobený skratom. Po káblových rozvodoch sa rozšíril po celej ponorke. Napriek tomu sa ponorke podarilo vypnúť jadrový reaktor a vynoriť na hladinu, kde sa udržala päť hodín.
Väčšina námorníkov tak opustila ponorku a naskákala do studenej vody s teplotou približne 2 stupne Celzia. Mnohí z nich však zomreli na podchladenie či zranenia vo vode, ďalší zahynuli priamo počas požiaru a štyria muži v záchrannej kapsule. Celkovo tak zahynulo 42 mužov zo 69-člennej posádky, prežilo len 27.
Kde by sa mohli ľudia ukryť, keby došlo v havárii Mochovskej jadrovej elektrárne? Dozviete sa v reportáži:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
