Aj keď vedci zatiaľ nepoznajú presný mechanizmus, schopnosť húb odolávať radiácii pravdepodobne súvisí s melanínom. Tendencia rásť pri vystavení žiareniu bola dokonca zaznamenaná aj vo vesmíre.
Záhadná čierna huba, ktorú na prelome storočí objavili v Černobyle, by mohla byť kľúčom k ochrannému štítu pred radiáciou vo vesmíre.
Výskum ukázal, že huba je schopná ionizujúce žiarenie nielen absorbovať, ale dokonca ho využívať ako zdroj energie. Podľa BBC by tento objav mohol byť kľúčom k ochrane astronautov na misiách do hlbokého vesmíru.
Na začiatku prelomového objavu stála ukrajinská mykologička Nelli Zhdanovová, ktorá v roku 1997 popísala čiernu hubu šíriacu sa v opustených ruinách jadrovej elektrárne v Černobyle.
This fascinating discovery was made in 2007, and the fungus in question is Cladosporium sphaerospermum, among others, which appears to have adapted to the high radiation environment.
— Emdeoh (@emdeoh) December 14, 2024
The black fungus absorbs radiation and converts it into chemical energy through a process… pic.twitter.com/lmGLapqG2F
Zhdanovová zistila, že čierna pleseň je priťahovaná ionizujúcim žiarením, podobne ako rastliny hľadajúce slnečné svetlo. „Radiotropizmus“, ako tento jav nazvala, bol paradoxom – ionizujúce žiarenie má totiž na väčšinu organizmov zničujúci vplyv.
V nasledujúcich desaťročiach sa jej práca rozšírila za hranice Ukrajiny a výrazne prispela k pochopeniu možného nového základu života na Zemi.
Schopnosť húb odolávať radiácii pravdepodobne súvisí s melanínom – molekulou zodpovednou za prirodzený pigment. V ľudskej pokožke chráni bunky pred UV žiarením a pomáha predchádzať rakovine kože.
Vedci predpokladajú, že podobne môže melanín pôsobiť ako ochranná bariéra aj v hubách. Je známe, že ochranné vlastnosti melanínu pomáhajú prežiť aj žabám v rybníkoch v okolí Černobyľu.
Melanín nefunguje ako štít, ktorý žiarenie odrazí. Namiesto toho jeho neusporiadaná štruktúra žiarenie absorbuje a rozptyľuje energiu.
У радіоактивних руїнах Чорнобиля вчені виявили унікальний гриб Cladosporium sphaerospermum... pic.twitter.com/NrQ6MMTUbS
— жозефина бонапард (@gozefinagold) November 5, 2025
Jadrová vedkyňa Ekaterina Dadachovová v roku 2007 zistila, že melanizované huby rástli v prítomnosti rádioaktívneho cézia približne o 10 % rýchlejšie. Ukázalo sa, že sa aktívne „živili“ energiou žiarenia.
Proces nazvala rádiosyntéza, no ide zatiaľ o teóriu – mechanizmus medzi melanínom a metabolizmom nie je plne známy. Vedci musia identifikovať konkrétne receptorové štruktúry melanínu, ktoré dokážu premieňať žiarenie na energiu.
V roku 2022 boli rovnaké huby vystavené galaktickému kozmickému žiareniu. Toto žiarenie tvorí prúd nabitých častíc z explodujúcich hviezd a pre astronautov predstavuje jedno z najväčších rizík.
Kým na Zemi chránila vzorky atmosféra, vo vesmíre huby rástli v priemere o 20 % rýchlejšie než kontrolné vzorky. Možno aj vďaka mikrogravitácii.
Objavy otvárajú cestu k riešeniam pre dlhodobý život vo vesmíre. Jednou z možností je, že budúce mesačné či marťanské základne budú obsahovať „hubovú“ vrstvu, ktorá dokáže pohlcovať žiarenie.
Výskum astrobiologičky Lynn J. Rothschildovej z NASA Ames Research Centre viedol k vývoju koncepcie mykoarchitektúry – nábytku, panelov a stien vyrábaných z húb, pestovaných priamo na mieste.
Takýto materiál by bol lacný na prepravu, samoregeneračný a vďaka vlastnostiam húb by mohol slúžiť aj ako radiačný štít pre astronautov počas misií vo vesmíre.
V priloženom videu si môžete pozrieť archívnu reportáž o svedectve slovenských urbexerov, ktorí navštívili Černobyľ:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
