Spojené štáty a Irán sa tesne pred vypršaním Trumpovho ultimáta dohodli na dvojtýždňovom prímerí. Napätie v regióne však pretrváva.
V Teheráne krátko po ohlásení prímeria vyšli Iránci do ulíc. Pokoj zbraní považuje za svoje víťazstvo.
Prímerie ako víťazstvo prezentuje aj Donald Trump. Dohodu oznámil približne hodinu a pol pred vypršaním jeho ostrého ultimáta, v ktorom sľuboval zničenie iránskej civilizácie.
„Za predpokladu, že Irán súhlasí s úplným, okamžitým a bezpečným otvorením Hormuzského prielivu, súhlasím s pozastavením bombardovania a útokov na Irán počas dvoch týždňov,“ uviedol šéf Bieleho domu.
O triumfe hovorí aj americký minister obrany Pete Hegseth. Teherán podľa neho žobral o prímerie
„Prezident Trump mal možnosť za pár minút ochromiť celú iránsku ekonomiku, ale rozhodol sa pre zľutovanie,“ vyhlásil.
Prímerie sprostredkoval Pakistan, kde by sa mali obe strany v piatok (10. 4.) stretnúť na rokovaniach. Veľkú úlohu zohrala aj Čína.
Situácia v regióne však zostáva neprehľadná. Sporná je okrem iného otázka Libanonu.
„Izrael podporuje rozhodnutie prezidenta Trumpa pozastaviť útoky na Irán. Dvojtýždňové prímerie sa ale nevzťahuje na Libanon,“ napísal na sociálnej sieti X izraelský premiér Benjamin Netanjahu.
Izraelská armáda neskôr oznámila, že podnikla zatiaľ najväčší útok na Hizballáh v Libanone od začiatku vojny. Irán navyše hovorí o zásahu svojej rafinérie.
Rovnako aj Kuvajt a Emiráty hlásia útoky z Iránu. Prímerie je teda krehké a hrozí, že by sa mohlo rýchlo skončiť.
Ďalšie rokovania medzi Spojenými štátmi a Iránom budú zrejme veľmi problematické. Desaťbodový iránsky plán zahŕňa body, ktoré USA v minulosti odmietli.
„Obsahuje maximalistické požiadavky zo strany Iránu, a to zrušenie primárnych a sekundárnych sankcií, rozmrazenie aktív Iránu v zahraničí a rovnako aj to, že Irán si zachová kontrolu nad Hormuzským prielivom a bude za jeho používanie vyberať finančné prostriedky,“ uviedol Branislav Kováčik, dekan Fakulty politických vied a medzinárodných vzťahov UMB v Banskej Bystrici.
Irán má podľa neho strategickú výhodu a dnes je jeho pozícia výrazne silnejšia.
„Finančné poplatky, ktoré by mohol získať, by sa vyrovnali jeho minuloročným príjmom z predaja ropy. Bavíme sa o stovkách miliónov dolárov,“ dodal politológ.
Celý rozhovor si môžete pozrieť vo videu nižšie:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
