Množia sa obavy, že Rusko si vytvára právny rámec pre možné eskalácie voči Západu. Znepokojenie vyvoláva nový zákon, ktorý v prvom čítaní schválila Štátna duma a ktorý má umožniť nasadenie armády v zahraničí pod zámienkou ochrany ruských občanov.
Množia sa obavy, že Rusko si pripravuje pôdu na opakovanie scenára, ktorý poznáme z Ukrajiny. Znepokojenie spôsobuje zákon, ktorý prešiel v prvom čítaní ruskou Štátnou dumou.
Navrhovaná legislatíva umožní ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi nasadiť armádu pod zámienkou „ochrany práv ruských občanov“, uvádza The Moscow Times.
Putin tak bude môcť nasadiť ruskú armádu na operácie v zahraničí v prípade zatknutia, zadržania, trestného stíhania alebo iného stíhania ruských občanov.
Týka sa to opatrení prijatých súdmi iných krajín „udelenými právomocami bez účasti Ruskej federácie“, ako aj medzinárodnými súdnymi orgánmi, ktoré Moskva neuznáva.
Formulácia je však vágna a nejasná, napríklad čo si Duma predstavuje pod pojmom „iné stíhanie ruských občanov“.
Nezávislé médium Faridaily uvádza, že Putin už má podobnú právomoc, ktorá ho oprávňuje podľa článku 8 zákona o bezpečnosti „prijať opatrenia“ na ochranu ruských občanov, keď zahraničné alebo medzinárodné orgány prijímajú rozhodnutia, ktoré sú v rozpore so záujmami Ruska.
Kremľom kontrolované médiá špekulujú, že by zákon mohol slúžiť na ochranu ruskej tieňovej flotily.
Zákon však vyvoláva obavy, že si Rusko pripravuje pôdu pre ďalšiu agresiu v Európe. Kremeľ totiž ako zámienku pre napadnutie Ukrajiny uvádzal „ochranu“ rusky hovoriacich ľudí a občanov. Kyjev obviňoval z porušovania ich práv bez toho, aby poskytol presvedčivé dôkazy.
Experti, či už civilní alebo vojenskí, sa preto obávajú, že Kremeľ by takúto zámienku mohol použiť aj v ďalších štátoch Európy, kde je početná ruská menšina. Práve pobaltské štáty Litva, Lotyšsko a Estónsko majú významné ruské menšiny. Najväčšiu má Estónsko – približne 30 % populácie, nasleduje Lotyšsko s 23–25 % a najmenšiu Litva – približne 5 %. Kremeľ ruské menšiny pravidelne využíva ako dôvod zasahovania do politík suverénnych krajín.
Pobaltie je navyše vojensky zraniteľné pre nevýhodnú geografiu, blízkosť Ruska a slabšie obranné kapacity. Navyše boli tieto tri krajiny počas druhej svetovej vojny nedobrovoľne pripojené k Sovietskemu zväzu. Putin označil rozpad Sovietskeho zväzu za „najväčšiu tragédiu 20. storočia“ a podľa expertov sa snaží o jeho obnovu.
Pobaltie navyše čelí sústavnému ruskému tlaku v podobe vplyvových operácií, ktoré sa zameriavajú na údajné porušovanie práv ruskej menšiny, pričom niektoré krajiny prirovnávajú k nacistom a obviňujú ich z „rusofóbie“.
Krajiny sú taktiež cieľom hybridných operácií, ako sú sabotáže či kybernetické útoky, ale aj vojenského tlaku – napríklad narúšania vzdušného priestoru ruskými lietadlami či dronmi.
Obavy má aj Moldavsko, ktoré síce nemá až takú početnú ruskú menšinu (približne 5 %), no významná je najmä v odštiepeneckom regióne Podnestersko. Tam ruský vplyv udržiavajú nielen proruskí politici, ale aj ruskí vojaci, ktorí sú tam umiestnení.
Ukrajina čelila obrovským vzdušným útokom. Viac sa dozviete v reportáži:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
