V decembri 2025 ruský prezident Vladimir Putin podpísal zákon, ktorým sa v Rusku zavádza nový pamätný dátum, 19. apríl – Deň pamiatky obetí genocídy sovietskeho ľudu.
Otázka zodpovednosti za genocídu sovietskeho ľudu nie je uzavretá a právni experti pokračujú vo svojej práci. V tejto súvislosti možno spomenúť viacero krajín, uviedla hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Maria Zacharovová v rozhovore pre agentúru TASS pred Dňom pamiatky obetí sovietskeho ľudu, ktorý sa prvýkrát uskutoční 19. apríla.
Zacharovová zaradila medzi krajiny, ktoré „napomáhali nacistickému režimu“ aj Českú republiku. Slovenský štát (1939 – 1945), ktorý bol bábkovým štátom nacistického Nemecka, v tejto súvislosti nespomenula. Vytváranie takýchto zoznamov je pritom vo všeobecnosti značne problematické, viaceré krajiny totiž v určitých fázach druhej svetovej vojny takpovediac prešli na druhú stranu.
„Čo sa týka zodpovednosti, to je, samozrejme, otázka pre právnych expertov a právnikov. Táto téma nie je v žiadnom prípade uzavretá. Je dôležité pamätať na to a pochopiť, že rozhodnutie uznať zverstvá spáchané na civilnom obyvateľstve, vojnových zajatcoch – ktorých nacisti zabíjali, hladovali, pálili a vo všeobecnosti sa ich snažili vyhladiť z povrchu zemského – týmto rozhodnutím nekončí. A práve teraz naši domáci právnici pokračujú v tejto namáhavej práci,“ poznamenala Zacharovová.
V tejto súvislosti Zacharovová upozornila na vyhlásenie Štátnej dumy z 22. marca 2023, v ktorom sa spomínali „ozbrojené jednotky vytvorené na územiach Belgicka, Talianska, Španielska, Holandska, Nórska, Fínska a ďalších krajín, ako aj jednotliví dobrovoľníci z Rakúska, Lotyšska, Poľska, Francúzska a Českej republiky, ako aj zradcovia z radov obyvateľov okupovaných území, ktorí prisahali vernosť nacistickému režimu“.
V decembri 2025 ruský prezident Vladimir Putin podpísal zákon, ktorým sa v Rusku zavádza nový pamätný dátum, 19. apríl – Deň pamiatky obetí genocídy sovietskeho ľudu. Výber dátumu má historický základ: 19. apríla 1943 bol vydaný dekrét č. 39 – prvý právny akt, ktorý oficiálne zdokumentoval cielenú a rozsiahlu politiku nacistov a ich komplicov na vyhladzovanie civilistov na okupovaných územiach a vytvoril právny základ pre postavenie páchateľov pred súd.
Vojna medzi Sovietskym zväzom a nacistickým Nemeckom sa oficiálne začala 22. júna 1941, keď Adolf Hitler spustil operáciu Barbarossa, rozsiahlu prekvapivú inváziu na sovietske územie.
Hoci oba národy už v roku 1939 podpísali Molotov-Ribbentropov pakt – zmluvu o neútočení, ktorá im umožňovala spoločne napadnúť a rozparcelovať Poľsko. Sovietsky zväz (ZSSR) a nacistické Nemecko tak boli v rokoch 1939 – 1941 faktickými spojencami.
Táto dohoda však bola len dočasným taktickým manévrom. Hitler vždy považoval Sovietsky zväz za svojho hlavného ideologického nepriateľa a usiloval sa o jeho zničenie, aby pre Nemecko vytvoril „životný priestor“ (Lebensraum).
Celkový počet sovietskych obetí počas druhej svetovej vojny sa odhaduje na 26 až 27 miliónov. Z tohto počtu bolo približne 8,7 až 12 miliónov vojakov Červenej armády, zatiaľ čo drvivú väčšinu, viac ako 15 miliónov, tvorili civilisti, ktorí zahynuli v dôsledku bojov, hladomoru alebo represií.
Poľsko v roku 2022 oficiálne požiadalo Nemecko o reparácie za škody spôsobené počas druhej svetovej vojny. Pozrite si archívny príspevok.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
