Podľa najnovších výskumov zohrávajú kľúčovú úlohu nielen v kolobehu živín, ale aj pri ukladaní uhlíka. Huby sú pritom v oblasti ochrany prírody dlhodobo opomínané.
Patria k základným pilierom života na Zemi, no v ich ochrane máme veľké rezervy. Africkí mykológovia upozorňujú, že bez systematického výskumu a ochrany húb nie je možné účinne chrániť ani lesy, pôdu či klímu. Kým ešte donedávna sa hovorilo najmä o ochrane fauny a flóry, v súčasnosti sa už táto dvojica rozrástla aj o huby, píše denník The Guardian.
Práve huby podľa vedcov tvoria neviditeľný základ väčšiny suchozemských ekosystémov. „Huby patria medzi najdôležitejšie organizmy na svete. Živia deväťdesiat percent suchozemských rastlín. Bez nich by na Zemi nebol život,“ vysvetľuje madagaskarská vedkyňa Anna Ralaiveloarisoavová, prvá mykologička v histórii krajiny.
Madagaskar patrí, čo sa týka prírody, medzi najmenej preskúmané oblasti sveta. Platí to aj pre huby na tomto ostrove. Podľa Ralaiveloarisoavovej odhadov bolo na Madagaskare vedecky opísané menej ako jedno percento z približne sto tisíc druhov húb, ktoré by sa tam mohli vyskytovať. Sama doteraz identifikovala asi dvesto nových druhov.
Anna je zástupkyňou novej generáciu afrických mykológov, ktorí sa snažia huby nielen skúmať, ale aj presadiť ich ochranu. Ochrana húb totiž dlhodobo výrazne zaostáva za ochranou rastlín a živočíchov. Zatiaľ čo prvé organizácie na ochranu vtákov vznikali už v 19. storočí, medzinárodné organizácie zamerané na huby začali vznikať až po roku 2010.
Ich práca je nenápadná, ale absolútne zásadná. Podľa najnovších výskumov zohrávajú huby kľúčovú úlohu nielen v kolobehu živín, ale aj pri ukladaní uhlíka.
Štúdie naznačujú, že podzemné siete mycélií takzvaných mykoríznych húb, teda tých, ktoré žijú v symbióze s vyššími rastlinami, môžu každoročne uložiť až tretinu emisií oxidu uhličitého z fosílnych palív.
Časti húb, ktoré vidíme nad povrchom, sú iba špička ľadovca. Väčšina z nich je ukrytá v pôde. Práve tam sa totiž skrývajú myceliálne siete, obrovské a komplexné skutočné telá húb, ktoré slúžia na ich výživu – ale aj na komunikáciu.
Mykológovia z celého sveta sa vlani stretli na Medzinárodnom kongrese o ochrane húb v beninskom meste Cotonou. Pre mnohých afrických účastníkov to bola výnimočná príležitosť – vo svojich krajinách často pôsobia ako jediní alebo jedni z mála špecialistov na huby.
Z kongresu v Cotonou vzišla deklarácia, ktorá vyzýva k systematickému začleneniu húb do politík ochrany prírody. Dokument pripomína, že huby sú v oblasti ochrany prírody dlhodobo opomínané, hoci bez nich nemôžu fungovať lesy, pôda ani väčšina suchozemských rastlín.
V priloženom videu si pozrite reportáž o začiatku hubárskej sezóny:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
