Pri snahe schudnúť si ľudia často strážia kalórie, cukor aj tuk. Výskumy však naznačujú, že telo nereaguje iba na to, čo zjeme, ale aj na to, ako o jedle premýšľame. Práve pocit odopierania môže niekedy pracovať proti nám.
Chuť na sladké a kalorické jedlá je pre človeka prirodzená. Kedysi pomáhala prežiť, dnes však naráža na prostredie plné ultraspracovaných potravín, ktoré sú lacné, dostupné a navrhnuté tak, aby ich bolo ťažké odmietnuť, píše BBC.
Popri tom sa pri jedení často objavuje aj vina, najmä u ľudí, ktorí sa snažia schudnúť. Novšie poznatky preto ukazujú, že cesta k zdravšej hmotnosti nemusí viesť iba cez prísne obmedzovanie, ale aj cez iný prístup k jedlu.
Jedným z najznámejších pokusov v tejto oblasti bol experiment psychologičky Alie Crumovej. Účastníci dostali v oboch prípadoch ten istý mliečny koktail s rovnakou energetickou hodnotou. Raz im však povedali, že pijú ľahký nápoj so 140 kalóriami, inokedy vraj išlo o pôžitkársku verziu so 620 kalóriami.
Stanfordský Mind and Body Lab uviedol, že ľudia, ktorí verili, že pijú kalorickejší koktail, mali výraznejší pokles ghrelínu, teda hormónu hladu. Ich telo tak reagovalo, akoby naozaj prijalo sýtejšie jedlo.
Práve to je pri redukcii hmotnosti podstatné. Ak má človek stále pocit, že si niečo odopiera, nemusí sa cítiť nasýtený ani po jedle, ktoré je výživovo v poriadku.
Takýto režim potom môže viesť k neskoršiemu prejedaniu a k tomu, že diéta sa stane skôr psychickou záťažou než dlhodobo udržateľným návykom. Zo spomínaných zistení preto vyplýva, že pôžitok z jedla nemusí byť nepriateľom zdravého chudnutia, ale naopak jeho súčasťou.
Rolu zohráva aj samotné označenie potravín. Štúdia publikovaná na Science Direct ukázala, že keď sa zdravé jedlá opisovali cez chuť a pôžitok, ľudia si ich vyberali častejšie než vtedy, keď boli označené najmä ako zdravé alebo nízkokalorické.
V reálnych jedálenských podmienkach takýto prístup zvýšil výber zdravších jedál o 38 percent. Ďalší výskum z roku 2022 zistil, že účastníci sa po rovnakých raňajkách cítili sýtejší, keď ich vnímali ako „pôžitkárske“, nie ako „rozumné“ či diétne.
Podobne neprospieva ani vina spojená s jedlom. Staršia štúdia zistila, že ľudia s cieľom schudnúť boli menej úspešní, ak si čokoládovú tortu spájali skôr s pocitom viny než s potešením. Aj to naznačuje, že prísny a trestajúci vzťah k jedlu nemusí viesť k lepším výsledkom.
The Guardian upozornil, že chuť do jedla netvorí iba biologický hlad, ale aj pocit odmeny, zvyky a podnety z okolia. Vôňa, pohľad na jedlo či dokonca zvuk chrumkania môžu spustiť takzvaný hedonický hlad aj vtedy, keď telo energiu práve nepotrebuje.
Podľa odborníkov, ktorých denník oslovil, stres navyše oslabuje sebakontrolu a zvyšuje príťažlivosť sladkých, slaných a ultraspracovaných potravín, ktoré rýchlo aktivujú centrá odmeny v mozgu.
Pre ľudí, ktorí chcú schudnúť alebo si udržať hmotnosť, z toho vyplýva pomerne jasná správa. Nestačí iba znížiť cukor, tuk či počet kalórií.
Rovnako dôležité je, aby jedlo nepôsobilo ako trest. Oveľa lepšie môže fungovať jedálniček postavený na menej spracovaných potravinách, bielkovinách, ovocí a zelenine, ktorý zároveň necháva priestor aj na občasný pôžitok bez výčitiek.
Viac sa o zdravej strave a chudnutí dozviete v reportáži:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
