Poliaci si všímajú šokujúci rozdiel medzi Slovenskom a Poľskom. Kým u nich modernizujú aj malé stanice, u nás podľa nich cestujúci zažívajú návrat do minulosti.
Náš severný sused – Poľsko – je známy vďaka rýchlej výstavbe diaľnic a rýchlostných ciest, ktoré postupne prepájajú celé Poľsko.
Na Slovensku zatiaľ nevieme dokončiť ani diaľnicu D1 z Bratislavy do Košíc, ktorej výstavba začala v roku 1972, teda pred neuveriteľnými 54 rokmi. Čaká nás ešte dokončenie komplikovaného úseku diaľnice D1 Turany – Hubová, na ktorom majú vzniknúť dva tunely – Korbeľka a Havran, ktoré ešte nemajú ani vybraného zhotoviteľa.
Veľký rozruch vzbudil aj kvalitatívny rozdiel medzi cestami na poľsko-slovenskom pohraničí, konkrétne na úseku Podspády – Jurgów. Kým na poľskom území je cesta hladká a bez dier, na Slovensku je to hotový tankodrom.
Teraz si poľskí novinári z portálu Onet všimli aj rozdiely v dopravnej infraštruktúre – konkrétne v železničnej a autobusovej. Uvádzajú, že kým u nášho severného suseda sa rekonštruujú aj oveľa menšie regionálne vlakové stanice, u nás sa naopak stanice zatvárajú, chátrajú a pôsobia zastaralo.
Ako príklad uvádzajú stanice v poľskom Kowalewi a slovenskej Veľkej Lomnici – Studenom Potoku. Kým stanica na poľskej strane vo Veľkopoľskom vojvodstve slúži len vnútroštátnej doprave v obci s 1 500 obyvateľmi, zastávka vo Veľkej Lomnici má status zastávky medzinárodnej dopravy.
Spája totiž Poprad s poľskou Muszynou, známej ako Beliansky expres. Spoj premáva počas letnej a zimnej sezóny cez víkendy a u Poliakov je obľúbený najmä počas zimnej sezóny. Slovákom naopak umožňuje prestúpiť na ďalšie vlaky napríklad do Krakova.
„Stanica vo Veľkej Lomnici je stará a zanedbaná. Posledná rekonštrukcia musela byť vykonaná pred mnohými rokmi. Mohlo to byť ešte za čias Československa,“ opisujú novinári.
Pripomínajú pritom, že v samotnej obci žije 5 500 ľudí, ide teda o oveľa väčšie sídlo ako stanica v Kowalewi. Obe stanice boli pritom postavené v 19. storočí. Stanica vo Veľkej Lomnici dnes už slúži len ako digitálna zastávka, kde sa nedá kúpiť fyzický lístok na vlak.
„Nástupištia stanice sú miestami tvorené z krútených kamenných obrubníkov, medzi ktoré je nasypaný obyčajný štrk. Nie sú tam žiadne dlažobné kocky, lavičky ani prístrešky, pod ktorými by sa dalo ukryť pred dažďom, vetrom alebo snehom. Samotné nástupištia sú tiež veľmi úzke,“ opisuje zastávku portál.
Nakoniec poľskí novinári dodávajú, že to nie je tým, že by sa o slovenské stanice nikto nestaral – nie sú znečistené, no „Slováci sú pri obnove svojej infraštruktúry oveľa pomalší ako Poliaci“. Naši severní susedia si tak pri cestovaní na Slovensku verejnou dopravou pripadali, akoby sa vracali v čase.
„Návšteva železničných alebo autobusových staníc na Slovensku sa však často javí ako cesta späť v čase. Na železničnej stanici v Starej Ľubovni som sa cítil ako v 70. rokoch a na autobusovej stanici v tomto meste som zažil atmosféru 90. rokov,“ opisujú novinári Onet v knihe S pohľadom na Poľsko: Susedia, Stalinov palec, český dlh a KGB.
Pri porovnaní sa však vynára otázka, prečo je Slovensko také „spomalené“. Obe krajiny pritom pri výstavbe ciest či obnove dopravnej infraštruktúry čerpajú z eurofondov, ktoré tvoria väčšinu týchto prostriedkov. Otázka peňazí to zrejme nebude.
Zaostávanie pritom vidno aj v porovnaní s ďalšími krajinami, ktoré boli satelitmi Sovietskeho zväzu, alebo dokonca s tými, ktoré doň priamo patrili. Železničná infraštruktúra v Litve je tiež oveľa lepšia ako na Slovensku, čo dokazuje aj porovnanie hlavných staníc v Bratislave a Vilniuse.
Netreba pritom zabúdať, že Poľsko či Litva vstupovali do Európskej únie v rovnakom čase ako Slovensko, no s horšou ekonomikou. Medzičasom nás obe krajiny predbehli – tak v raste HDP na obyvateľa, ako aj v ďalších ekonomických ukazovateľoch.
Na diaľnici D2 vznikne nová križovatka. Viac sa dozviete v reportáži:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
