Aj vojna má svoje pravidlá. V súvislosti s ruskou agresiou na Ukrajine mnohé medzinárodné organizácie už od samého začiatku konfliktu vyzývajú na dodržiavanie takzvaných Ženevských zmlúv. Ide o súbor dokumentov, ktoré upravujú podmienky na ochranu civilistov vo vojne a nastavujú pravidlá pre zaobchádzanie so zranenými či obeťami konfliktov. Rusko čelí obvineniu, že niektoré z týchto pravidiel nedodržuje.
Od začiatku invázie Rusko čelí kritike, že útočí na civilné ciele, čo Moskva popiera. Najnovšie obvinenie prišlo v utorok, keď Kyjev oznámil, že ruské jednotky porušili prímerie tým, že ostreľovali humanitárny koridor, ktorého cieľom je umožniť civilistom opustiť obliehané prístavné mesto Mariupoľ.
Vážne poškodená je aj kritická infraštruktúra. Ukrajinský minister zdravotníctva v utorok uviedol, že viac než 60 ukrajinských nemocníc nedokáže v dôsledku ruských útokov poskytovať pacientom zdravotnú starostlivosť.
O vojnových zločinoch spáchaných ruskou armádou už skôr hovoril napríklad aj šéf ukrajinskej diplomacie Dmytro Kuleba. Obvinenia prichádzajú aj zo strany agresora. Moskva tvrdí, že Ukrajinci používajú civilistov ako ľudské štíty a rozmiestňujú delá a raketomety v obytných štvrtiach.
Na ochranu civilistov a civilnej infraštruktúry vyzýva OSN aj ďalšie medzinárodné organizácie. Pripomínajú pritom viac než 70 rokov staré dokumenty, ktoré boli podpísané v Ženeve.
Ženevské dohovory a ich dodatkové protokoly tvoria jadro medzinárodného humanitárneho práva, odvetvia medzinárodného práva, ktoré reguluje vedenie ozbrojených konfliktov a snaží sa o zmierňovanie ich dôsledkov. Ich hlavná časť bola podpísaná v roku 1949 s cieľom zabrániť opakovaniu hrôz druhej svetovej vojny.
Napriek rozsahu týchto dokumentov sa časom ukázala ich nekompletnosť. V skutočnosti sa povaha vojen v období studenej vojny zmenila, pre čo si mnoho ľudí myslelo, že Ženevské konvencie upravujú vyhasnutú realitu. Väčšina ozbrojených konfliktov v druhej polovici 20. storočia totiž bola vnútornými či občianskymi vojnami. Väčšina moderných asymetrických vojen spôsobila zvyšujúce sa straty na civilistoch, čo viedlo k potrebe poskytnúť civilným osobám a objektom ďalšiu ochranu v bojovej situácii.
Z týchto dôvodov boli prijaté roku 1977 dva dodatkové protokoly, ktoré rozšírili podmienky Ženevských konvencií. Najväčšia časť je venovaná postaveniu chránených osôb a zaobchádzaniu s nimi, pričom rozlišuje medzi cudzími štátnymi príslušníkmi nachádzajúcimi sa na území jednej zo strán konfliktu a civilným obyvateľstvom na okupovanom území.
Definuje povinnosti okupujúcej mocnosti vo vzťahu k civilnému obyvateľstvu a obsahuje detailné ustanovenia o humanitárnej pomoci pre obyvateľov okupovaných území. Obsahuje aj osobitný režim zaobchádzania so zadržanými civilistami.
V roku 2005 bol prijatý tretí dodatkový protokol o prijatí ďalšieho ochranného znaku, Červeného kryštálu.
Nie všetky porušenia konvencií majú rovnakú váhu. Najzávažnejšie zločiny sú označené ako závažné porušenia a poskytujú právnu definíciu vojnových zločinov. Štáty, ktoré prijali konvencie, musia prijať a vynucovať zákony trestajúce akýkoľvek takýto trestný čin, a sú povinné vyhľadať vinníkov a postaviť ich pred súd.
Závažné porušenia tretej a štvrtej konvencie zahrňujú nasledujúce činy, pokiaľ boli spáchané proti chráneným osobám.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
