Mierové rokovania sa od začiatku točia okolo hlavnej požiadavky Ruska, aby Ukrajina ostala neutrálnou krajinou. Inými slovami, Rusko od nej žiada, aby nevstúpila do NATO. Kremeľ argumentuje, že rozširovanie NATO až k ich hraniciam a rozmiestňovanie vojakov a techniky do postsovietskych štátov ho ohrozuje. Ukrajina pripustila, že je ochotná na túto požiadavku pristúpiť.
Neutralita znamená tiež, že krajina nevstupuje do konfliktov iných štátov a nemôže dovoliť, aby bojujúca strana využila jej územie ako základňu vojenských operácií.
Čo presne bude znamenať neutralita pre Ukrajinu a chcú ju samotní Ukrajinci?
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v jednom z príhovorov priznal, že sa zmieruje s tým, že Ukrajina do NATO nevstúpi. Roky vraj počúval, že do NATO majú dvere otvorené, teraz vraj z tejto myšlienky „vytriezvel“. Na rovinu povedal, že zo strany severoatlantickej aliancie dostal jasne najavo, že dvere sú pre nich zatvorené.
Zelenskyj tak priznáva, že jedna z ruských požiadaviek pre stanoveniu mieru môže byť splnená.
Žiada však, že ak sa oficiálne vzdajú snahy o členstvo v NATO, chcú od Západu záruky. Kyjev chce, aby USA, Francúzsko či Veľká Británia boli schopné a pripravené zabezpečiť bezpečnostné záruky. Ak by napríklad boli iným štátom napadnutí, Západ im má pomôcť.
Západní lídri sa vyhýbajú presným odpovediam, či vedia zaručiť Ukrajine bezpečnosť, ktorú žiada. Od začiatku konfliktu však NATO jednoznačne odmieta vojenskú intervenciu a nevyslyšali ani Zelenského prosbu poslať na Ukrajinu bojové lietadlá. Ukrajinský líder niekoľkokrát prosil v emotívnych posolstvách o aspoň jedno percento z vojenskej techniky NATO.
„Zisťujeme, aké máme možnosti, ale poslať na Ukrajinu výstroj a lietadlá je logisticky náročné,“ cituje BBC britského premiéra Borisa Johnsona. Priznal tiež, že spojenci pociťujú „agóniu“, že Ukrajine nemôžu pomôcť viac, ako im dovoľuje spoločná zmluva. Ukrajina preto nemôže mať záruku, že Západ bude vedieť reagovať aj v prípade iného vojenského konfliktu.
Štáty však napriek tomu Ukrajine pomáhajú a posielajú jej zbrane, peniaze a humanitárnu pomoc. Zelenskyj však priznáva, že to na zastavenie bojov nestačí.
Ak sa ruské a ukrajinské tímy dohodnú na neutralite, naraziť môžu ešte na vnútroštátny problém. V ústave majú zakotvené smerovanie k Severoatlantickej aliancii a podľa zákona nesmú ústavu meniť počas vojny.
Ústavu môže zmeniť minimálne 300 zo 450 poslancov parlamentu. Neutralitu zakotvenú v ústave by nakoniec musel schváliť aj ústavný súd. Ukrajinský politológ Volodymyr Fesenko pre The Guardian priblížil, že aktuálne nie je na politickej scéne 300 poslancov, ktorí by zmenu ústavy odhlasovali. Pripúšťa však, že ak sa bude konflikt naťahovať a politici uvidia, že NATO Ukrajine nepomáha, ich názor sa časom zmení a za zmenu zrejme zahlasujú.
Popularita NATO klesá aj medzi Ukrajincami. Podľa aktuálneho prieskumu podporuje vstup do NATO 44 percent opýtaných. Oproti februáru klesla podpora NATO o dva percentuálne body. Záujem vstúpiť do NATO teda klesol napriek ruskej invázii.
„Zelenského sklamanie z nedostatočnej pomoci NATO ovplyvňuje verejnú mienku. Pre nás je NATO najjednoduchším a najmenej bolestivým ústupkom,“ dodal politológ.
Podľa prieskumu 42 percent Ukrajincov odmieta vstúpiť do Aliancie, ale žiada s ňou spoluprácu. Analytik Mykola Davydiuk približuje, že Ukrajinci chcú vstúpiť do NATO, ale ak by Európska únia ponúkla členstvo a balík na obnovu krajiny, debaty o NATO by na istý čas utíchli.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
