Krížnik Moskva, najdôležitejšia loď ruskej Čiernomorskej flotily, išla ku dnu. Kremeľ to potvrdil s tým, že na plavidle vypukol požiar, Ukrajinci však ešte predtým, v rozpore s týmto tvrdením, oznámili, že išlo o prácu ich protilodných rakiet Neptún.
O útoku ukrajinských síl však hovoria aj niektoré ruské zdroje. „Podľa našich predbežných informácií na vlajkovú loď ruskej Čiernomorskej flotily, krížnik Moskva, skutočne zaútočili protilodné rakety Neptún z pobrežia medzi Odesou a Nikolajevom,“ komunikoval cez sociálnu sieť Telegram moskovský think-tank Centrum pre analýzu stratégií a technológií, ktorý sa zameriava na ruský vojenský priemysel.
Centrum dodáva: „Obrana lode bola rozptýlená pôsobením dronu Bayraktar TB-2 UAV. Úder dopadol na ľavú stranu, v dôsledku čoho sa loď prudko otočila. Po hrozbe detonácie munície bola asi 500-členná posádka evakuovaná.“
K tejto verzii sa prikláňa aj český vojenský analytik Lukáš Visingr, ktorý vo vysielaní CNN Prima News poznamenal, že Rusko si o zničenie svojej vlajkovej lode vyslovene koledovalo.
Ministerstvo obrany Ruskej federácie tvrdí, že plavidlo bolo poškodené z dôvodu výbuchu munície, pričom k výbuchu došlo po požiari na palube. Dôvod požiaru sa podľa ministerstva zatiaľ nepodarilo určiť. Ruská verzia však podľa Visingera má viacero nedostatkov.
„Ukrajinská verzia sa zdá byť pravdepodobnejšia. Správy o horiacej Moskve sa objavili už v stredu večer. Keby išlo o nehodu, ako tvrdí Kremeľ, je dosť nepravdepodobné, že by o nej Ukrajinci vedeli skôr, než ju Rusi oznámili,“ myslí si vojenský analytik.
Pozrite si aj reportáž G. Kajtárovej
Posádka krížnika bola podľa ruského ministerstva obrany evakuovaná na ďalšie plavidlá Čiernomorskej flotily v oblasti. Agentúra Reuters, s odvolaním sa na americký zdroj napísala, že loď následne chceli odtiahnuť do prístavu v Sevastopole na ukrajinskom polostrove Krym, ktorý Rusko anektovalo v roku 2014.
„Tu treba povedať, že k tomu prispeli Rusi sami tým, že operovali s loďou podľa známeho vzorca, plavila sa prakticky stále na rovnakej trase. To sa javí ako neuveriteľná hlúposť. Ukrajinci dostávajú informácie z prieskumných lietadiel krajín NATO. Vedeli o polohe lode a bolo pre nich ľahké vypustiť salvu protilodných striel,“ zdôraznil Visingr.
Ukrajinci tvrdia, že zničili alebo vyradili z boja už 8 ruských plavidiel. Potopenie vlajkovej lode je však pre Rusko doteraz najväčšia rana. Ak sa správy o vážnom poškodení krížnika Moskva po zásahu ukrajinskými strelami potvrdia, bude to najväčšia bojová strata ruského vojenského námorníctva od druhej svetovej vojny. Vtedy nemecké bombardéry potopili bojovú loď Marat.
„Pre Rusko je to obrovská rana. Jednak symbolická, pretože išlo o vlajkovú loď, ktorá navyše niesla meno Moskva, čo znamená prestíž. A z praktického hľadiska..Bola to najvýkonnejšia loď v Čiernom mori a slúžila ako protiraketový dáždnik. Mala chrániť ďalšie ruské lode pred prípadnými útokmi, ale ukazuje sa, že nedokázala ochrániť ani samú seba,“ konštatuje Visingr.
Štyridsať rokov po uvedení do prevádzky mala Moskva rozsiahlu raketovú výzbroj. Na palube bolo 16 pevných odpaľovacích zariadení pre protilodné strely P-1000 s dosahom 400 kilometrov, vertikálne trubice pripravených na odpálenie 64 striel protivzdušnej obrany S-300 s dosahom 90 kilometrov či koľajové odpaľovacie zariadenia pre 40 rakiet Osa pre vzdušnú sebaobranu.
Z ďalšej výbavy je možné spomenúť dve delá s kalibrom 130 milimetrov, ktoré dokážu zasiahnuť ciele vzdialené 20 kilometrov, či zariadenia na obranu lode. Možnosti vojnovej lode dopĺňali torpédomety a helikoptéra.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
