Obama povedal, čo chcú počuť tí, ktorí ho nenávidia

Mnohí Spojeným štátom nevedia odpustiť dvojtvárnosť.

Množstvo ľudí na planéte nevie Spojeným štátom odpustiť dvojtvárnosť, keď na jednej strane hlásajú ich zástupcovia demokratické rozhodovanie, ale na strane druhej do značnej miery svojvoľne nariadili napríklad vpád do Iraku. Aj preto prezidenta Baracka Obamu nenávidia a sú naopak ochotní zľahčovať zodpovednosť ruského prezidenta Vladimíra Putina za obsadenie Krymu.

Často sa hovorí o oslabení americkej moci. Výrazne menej o tom, ako svet bude vyzerať, ak žezlo prevezmú napríklad Číňania.

Aktuálne však Obama opäť spomína politiku, ktorá by sa jeho kritikom mala pozdávať viac - nezasahovanie, prípadne zasahovanie v menšej miere. Americký prezident naďalej odmieta pozemnú inváziu do Iraku a Sýrie, kde veľké územia obsadili radikáli z Islamského štátu a práve Amerika čelila výzvam, aby letectvom pomohla zastaviť ich postup.

"Ak budeme robiť za druhých to, čo si majú pre seba urobiť sami - ak tam pôjdeme a pošleme námornú pechotu do boja s IS a Iračania nepôjdu so svojou kožou na trh -, potom to nebude trvácne," citovala prezidenta USA stanica BBC.

Šikovný Putin

Obama sa vyjadril aj k Putinovi. Vraj sa ešte nedávno priamo v USA zdalo, že ruský líder bol pri vedení krajiny vrátane obsadenia Krymu šikovný, ale aktuálne ekonomické problémy ukazujú niečo iné.

"Spomeniete si, že pred tromi alebo štyrmi mesiacmi boli všetci vo Washingtone presvedčení, že je prezident Putin génius - všetkých nás prekabátil a šikanovaním a strategizovaním si otvoril cestu k expanzii ruskej moci (...) Dnes mám pocit, prinajmenšom mimo Ruska, že možno niektorí ľudia nepovažujú Putina za až takého šikovného," povedal.

Pripomenul výkonnejšiu ekonomiku. "Veľká výhoda, ktorú máme v porovnaní s Ruskom, je, že máme dynamickú, vitálnu ekonomiku, a oni nie... Spoliehajú sa na ropu. My sa spoliehame na ropu, iPady a filmy a na čokoľvek si len spomeniete," chválil Obama.

Jeho oponenti však zvyknú spomínať, že hoci sa Spojeným štátom aktuálne relatívne darí (nezamestnanosť klesá, HDP rastie), majú vysoký verejný dlh (približne 100 percent HDP) a platy rastú chabo, kým rozdiely medzi bohatými a chudobnými naopak prudko.