Predčasné parlamentné voľby zrejme nenaplnia Mayovej očakávania

Theresa Mayová, britská premiérka. Zdroj: TASR/AP

Predčasné voľby sa konajú v Británii takmer presne rok po referende, v ktorom sa väčšina voličov vyslovila za vystúpenie tejto krajiny z EÚ.

Britskí voliči budú vo štvrtok hlasovať v predčasných parlamentných voľbách, ktoré v apríli nečakane ohlásila premiérka Theresa Mayová s poukázaním na rozpory v Dolnej snemovni ohľadne procesu vystúpenia Británie z EÚ.

Vládnuca Konzervatívna strana si od hlasovania tri roky pred riadnym termínom sľubuje posilnenie mandátu v nadchádzajúcich rokovaniach s Bruselom o tzv. brexite a získanie dodatočného času na riešenie následkov tohto "rozchodu". Podľa posledných prieskumov preferencií však pravdepodobne príde o doterajšiu parlamentnú väčšinu a volebný risk jej tak neprinesie úspech.

Predčasné voľby sa konajú v Británii takmer presne rok po referende, v ktorom sa väčšina voličov vyslovila za vystúpenie tejto krajiny z EÚ. Volebné miestnosti budú otvorené v čase 07.00-22.00 h miestneho času (08.00-23.00 h SELČ); bezprostredne po skončení hlasovania sa očakávajú prvé odhady výsledkov.

V priebehu nasledujúcej noci začnú postupne prichádzať výsledky z celkove 650 volebných obvodov. V prípade výraznej prevahy niektorej zo strán môže byť víťaz volieb známy už v skorých ranných hodinách, v prípade malého rozdielu to však potrvá dlhšie.

Pri parlamentných voľbách v Británii sa uplatňuje čisto väčšinový systém. Dolná snemovňa rozpustená začiatkom mája, keď sa zároveň začala predvolebná kampaň, vzišla z volieb v roku 2015 a bola najkratšie zasadajúcim poslaneckým zborom v Británii od roku 1974.
Ešte koncom apríla prieskumy pripisovali konzervatívcom podporu nadpolovičnej väčšiny voličov, čo by pre nich znamenalo ešte presvedčivejšie víťazstvo, než dosiahli v roku 1997 labouristi pod vedením neskoršieho premiéra Tonyho Blaira. Na základe týchto predpovedí mali mať konzervatívci v 650-člennej Dolnej snemovni po novom až o vyše 200 kresiel viac než druhí najsilnejší labouristi, ktorí boli ostatné roky v opozícii.

Výrazné zisky konzervatívcom a straty opozičným labouristom priniesli začiatkom mája i komunálne voľby v Anglicku, Škótsku a Walese. Postavenie konzervatívcov sa však v nasledujúcich týždňoch zhoršovalo a podľa najnovších predpokladov by v štvrtkovom hlasovaní mali získať len 305 kresiel, teda o 21 menej, než je nadpolovičná väčšina, a o 25 menej, než mali doteraz. Ten istý prieskum spoločnosti YouGov predpovedal labouristom zisk 268 kresiel.

Pokles preferencií vládnucich konzervatívcov býva spájaný s dvoma teroristickými útokmi, ktoré otriasli v uplynulých týždňoch Manchestrom a Londýnom, ale aj s Mayovej volebným programom, kde okrem iného avizovala opatrenia zasahujúce dôchodcov či škrty v polícii. Líderka konzervatívcov pri predstavovaní tohto programu uviedla, že v prípade volebného víťazstva chce obmedziť imigráciu do Británie z členských i nečlenských krajín EÚ. Prisťahovalectvo bolo pritom jednou z ústredných tém kampane pred vlaňajším referendom o brexite.

Vodca labouristov Jeremy Corbyn zase predstavil program založený na investíciách do infraštruktúry a zlepšenom výbere daní, z ktorého by sa financovali verejné služby. Strana chce podľa neho znárodniť železničné, energetické a vodárenské služby a zriadiť rozvojové banky na podporu regionálnych ekonomických programov. Corbyn tiež prisľúbil, že labouristi vyrokujú odchod z EÚ pri zachovaní prístupu Británie na jednotný trh Únie a ochrane práv občanov Únie žijúcich v Spojenom kráľovstve.

Labouristi sú v otázke brexitu rozdelení, zatiaľ čo Mayová urobila z odchodu z EÚ stredobod svojej kampane. Premiérka pri ohlasovaní predčasných volieb obvinila parlamentnú opozíciu zloženú z labouristov, liberálnych demokratov a škótskych nacionalistov z "politikárčenia", ako aj zo snahy spomaľovať proces vystúpenia Británie z EÚ.

Liberálni demokrati, výrazne zaostávajúci za konzervatívcami aj labouristami, počas predvolebnej kampane prisľúbili, že ak voľby vyhrajú, usporiadajú nové referendum, ktoré sa bude týkať konečnej dohody o brexite. K ďalším hlavným bodom ich volebného programu patrí poskytnutie financií Národnej zdravotnej službe (NHS) a tiež plán investovať 100 miliárd libier do výstavby 300.000 bytov ročne a do zlepšenia ciest i železničných tratí.

Mayová a Corbyn vystúpili necelý týždeň pred voľbami v televíznej debate vysielanej naživo, kde premiérka čelila náročným otázkam o škrtoch v sociálnom systéme a zdravotníctve. Odporcovia ju tiež obvinili, že nedokázala dostatočne postaviť proti rozhodnutiu Spojených štátov odstúpiť od parížskej klimatickej dohody. Ťažké otázky však čakali aj na Corbyna, najmä keď sa ho diváci v štúdiu pýtali na jeho odmietavý postoj voči atómovým zbraniam.