Nemusíte behať maratóny ani tráviť hodiny vo fitnescentre. Vedci zistili, že už niekoľko minút intenzívnejšieho pohybu denne môže výrazne znížiť riziko demencie a prospieť mozgu aj srdcu.
Niekoľko minút intenzívnejšieho pohybu denne môže mať väčší význam, než sa doteraz predpokladalo. Nová štúdia naznačuje, že pravidelné krátke dávky pohybu počas dňa môžu výrazne znížiť riziko demencie aj ďalších vážnych ochorení. Odborníci pritom tvrdia, že dôležitejšia než dĺžka tréningu je najmä pravidelnosť.
Takzvaný „exercise snacking“ označuje krátke, ale intenzívnejšie pohybové aktivity rozložené počas celého dňa. Namiesto jednej návštevy fitnescentra človek viackrát denne vstane od počítača, prejde sa, vyjde schody alebo si zacvičí niekoľko jednoduchých cvikov. Téme sa venoval britský denník The Independent.
Nový výskum čínskych vedcov analyzoval údaje viac ako 96-tisíc ľudí z databázy UK Biobank. Výsledky ukázali, že ľudia, ktorí sa pravidelne hýbali intenzívnejším spôsobom, mali nižšie riziko viacerých ochorení vrátane cukrovky, srdcovo-cievnych problémov či ochorení pečene.
Najväčšiu pozornosť však vzbudilo výrazné zníženie rizika demencie. U ľudí, ktorí sa pravidelne venovali krátkym intenzívnym aktivitám, bolo podľa vedcov riziko vzniku demencie nižšie až o 63 percent v porovnaní s tými, ktorí sa takmer nehýbali.
Podľa odborníkov pritom netreba tráviť cvičením hodiny denne. „Efekty týchto krátkych dávok pohybu, ktoré zvyčajne trvajú päť až desať minút, sa počas týždňa výrazne zrátajú, ak ich človek vykonáva pravidelne,“ vysvetlil tréner Darren Sealy.
Londýnsky osobný tréner Monty Simmons upozorňuje, že podobný typ pohybu môže byť mimoriadne prospešný najmä pre ľudí so sedavým zamestnaním. „Myšlienka spočíva v tom, že si počas dňa doprajete malé pohybové prestávky namiesto jedného hlavného tréningu. Telo vďaka tomu nestuhne a zbaví sa prebytočnej energie,“ uviedol.
Experti odporúčajú úplne jednoduché aktivity. Pomôcť môže rýchla chôdza, beh po schodoch, niekoľko angličákov či krátke posilňovanie s vlastnou váhou. Simmons odporúča aj obyčajné pretiahnutie chrbta a nôh priamo v kancelárii. „Stačí odísť od stola a päť alebo desať minút sa hýbať,“ dodal.
Vedci zároveň upozorňujú, že ochrana mozgu nesúvisí len s fyzickou aktivitou. Čoraz viac výskumov naznačuje, že významnú úlohu zohráva aj pravidelný mentálny tréning, ktorý podporuje pozornosť, rýchle rozhodovanie a spracovanie informácií.
Dlhodobá štúdia University of Alabama at Birmingham sledovala takmer tri tisícky ľudí starších ako 65 rokov počas 20 rokov. Výskumníci zistili, že špeciálny tréning zameraný na rýchlosť spracovania informácií dokázal znížiť riziko Alzheimerovej choroby a ďalších foriem demencie približne o štvrtinu.
„Tréning bol navrhnutý tak, aby zlepšil rýchlosť a presnosť spracovania vizuálnych informácií,“ vysvetlila americká psychologička Karlene Ballová.
Účastníci pracovali s počítačovými úlohami, pri ktorých museli rýchlo reagovať na zmeny na obrazovke alebo rozpoznávať objekty. Podľa vedcov práve aktivity, ktoré človeka nútia rýchlo sa rozhodovať a reagovať, stimulujú mozog najefektívnejšie.
Výskumníci sa zhodujú, že kombinácia pravidelného pohybu a mentálneho tréningu môže patriť medzi najúčinnejšie spôsoby, ako si udržať mozog v dobrej kondícii aj vo vyššom veku.
Vedci čoraz viac upozorňujú, že zdravie mozgu ovplyvňuje aj náš životný štýl. Pozrite si archívny rozhovor s odborníčkou:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
