Vedci zistili, že ľudia s vyššou hladinou vitamínu D v strednom veku mali po rokoch v mozgu menej kľúčového proteínu spojeného s Alzheimerovou chorobou.
Autori štúdie publikovanej v časopise Neurology Open Access skúmali 793 ľudí v priemernom veku 39 rokov. Tým zmerali hladinu vitamínu D.
V priemere o 16 rokov neskôr účastníci štúdie podstúpili vyšetrenie mozgu. U tých s vyššou hladinou vitamínu D sa preukázalo po rokoch nižšie ukladanie tau proteínu v mozgu, čo je jeden z ukazovateľov spájaný so vznikom demencie.
„Nízka hladina vitamínu D v strednom veku môže predstavovať potenciálne ovplyvniteľný faktor na zníženie rizika vzniku neurozobrazovacích znakov predklinickej demencie,“ uviedli autori štúdie.
Hlavný autor štúdie Martin Mulligan z University of Galway pre BBC Science Focus uviedol, že štúdia nedokáže preukázať príčinnú súvislosť.
Vitamín D bol meraný iba raz a väčšina účastníkov bola bielej farby pleti, čo obmedzuje možnosti zovšeobecnenia výsledkov.
„Na základe týchto zistení zatiaľ nemôžeme odporúčať užívanie doplnkov na prevenciu demencie, pretože túto hypotézu treba ešte overiť v klinických štúdiách,“ dodal.
Ako tvrdí Alžbeta Hunáková, vedúca laboratórna diagnostička oddelenia klinickej biochémie a hematológie Fakultnej nemocnice AGEL Skalica, vitamín D sa v tele zúčastňuje na regulácii metabolizmu vápnika a fosforu, posilňuje imunitný systém alebo sa v dospelosti podieľa na dobrej kondícii kostí a chrupu.
„Závažnejší deficit sa môže prejaviť slabosťou, smädom, nechutenstvom, častejším močením, podráždenosťou a poruchami spánku. Pri dlhodobom deficite sa môže rozvinúť rachitída, osteoporóza, vypadávanie zubov, zhorší sa stav imunitného systému,“ tvrdí odborníčka.
Jeho prirodzenými zdrojom je slnečné žiarenie, no nájdeme ho aj v rybách či vajciach. Bežne sa však aj dopĺňa formou farmaceutických prípravkov.
„Pri užívaní prípravkov je vždy vhodné a určite aj múdre a bezpečné kontrolovať jeho hladinu v krvi, aby sme sa vyhli rizikám, ktoré môžu nastať pri predávkovaní vitamínom D,“ vraví Hunáková.
Riziko predávkovania pri prirodzenom získavaní vitamínu je podľa nej minimálne.
„Najčastejšie môže k intoxikácii dôjsť pri nadmernom užívaní farmakologických prípravkov s obsahom vitamínu D. Toxikóza sa neskôr prejaví vápenatením stien ciev a mäkkých tkanív srdca, pľúc a obličiek s ich následným poškodením,“ priblížila Hunáková.
Slovensko stráca kolektívnu imunitu pri vážnych detských chorobách. Viac v reportáži:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
