Máte minútu?

Krátky dotazník nám pomôže vylepšiť web pre všetkých čitateľov. Váš názor je pre nás dôležitý.

Spustiť dotazník

Vedci zistili, že naši predkovia boli kanibali. Chutili im najmä špikové kosti

Vedci zistili, že naši predkovia boli kanibali. Chutili im najmä špikové kosti
Ilustračná snímka. Zdroj: Profimedia.sk

Výskumníci predpokladajú, že kanibalizmus mohol súvisieť so súperením o územie v období po ústupe ľadovcov.

Nové objavy z jaskyne Maszycka pri Krakove naznačujú, že pravekí obyvatelia Európy zhruba pred 18-tisíc rokmi praktizovali kanibalizmus. Podľa štúdie publikovanej v Scientific Reports boli ľudské kosti v jaskyni úmyselne rezané a lámané, čo naznačuje konzumáciu špiku z nich, informuje portál Science.

„Niet pochýb, že ide o prípad kanibalizmu,“ uviedla Silvia Bello, paleoantropologička z Prírodovedného múzea v Londýne. Výskumníci predpokladajú, že to mohlo súvisieť so súperením o územie v období po ústupe ľadovcov, keď sa Európa stala prístupnejšia pre kočovné skupiny.  

Prečítajte si tiež:

Obete boli zrejme nepriatelia

Jaskyňa Maszycka bola prvýkrát preskúmaná v 19. storočí a neskôr v 60. rokoch 20. storočia. Vedci v nej objavili stovky kostí, okrem antilop aj kosti mužov, žien a detí. Nové skúmanie týchto nálezov prinieslo jasné znaky kanibalizmu. Ide o hlboké rezné stopy na kostiach a úmyselné rozbitie dlhých kostí na kúsky menšie ako 10 centimetrov, aby sa získal špik bohatý na tuky.  

Podľa spoluautorky štúdie Marty Poltowicz-Bobakovej z Rešovskej univerzity kanibalizmus v niektorých kultúrach slúžil ako spôsob uctenia si zosnulých. V prípade pozostatkov z Maszyckej jaskyne však neexistujú a ľudské pozostatky boli vyhodené spolu so zvieracími kosťami. Naznačuje to, že ľudské telá boli „spracované“ rovnako ako ulovená zver.  

Archeológovia predpokladajú, že obete neboli členmi komunity, ale skôr nepriateľmi a ich konzumácia mohla byť aktom poníženia. „Kanibalizmus mohol byť aj súčasťou vojnového konfliktu,“ uviedol Francesc Marginedas z Katalánskeho inštitútu paleoekológie.  

Obdobie Magdalénienskej kultúry sa datuje do záverečnej časti doby kamennej. V tomto období sa Európa rýchlo otepľovala a a skupiny lovcov a zberačov sa presúvali na nové územia. Pôvodne sa predpokladalo, že táto kultúra neprekročila Karpaty, ale nedávne zistenia dokazujú, že bola prítomná aj v južnom Poľsku a na Spiši.

Deväťročná školáčka objavila vzácny historický artefakt. Viac v reportáži:

Práve sa číta

Voyo

Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo

NAJČÍTANEJŠIE ČLÁNKY

Sledujte kanál spravodajstva Markízy

K téme Zaujímavosti zo sveta

Dôležité udalosti