Iba hodiny po smrti pápeža Františka sa začalo špekulovať o tom, kto by mohol byť jeho nástupcom. V stredu 7. mája sa kardináli zatvoria do sixtínskej kaplnky, a začnú s jeho voľbou.
Na Veľkonočný pondelok 21. apríla svet, a najmä cirkev, zasiahla smutná správa – vo veku 88 rokov zomrel pápež František. Svoj úrad viedol od roku 2013 a postu sa nevzdal až do svojej smrti.
Po tom, ako jeho úmrtie oficiálne potvrdil hlavný lekár Vatikánu spolu s kardinálom, kardinál dočasne prebral povinnosti hlavy cirkvi. V tomto prípade je to Američan Kevin Farrell.
Nasledoval prvý súkromný obrad, na ktorom sa zúčastnili jeho najbližší. Po ňom bolo pápežovo telo presunuté do Baziliky sv. Petra, kde sa s ním mohla rozlúčiť verejnosť.
Jeho telo bolo na jeho želanie uložené do jednoduchej drevenej rakvy so zinkovou výstužou.
František si prial byť pochovaný nie vo Vatikáne, ale v Bazilike Santa Maria Maggiore – v kostole, ktorý mal mimoriadne rád. Jeho pohreb sa konal v sobotu 26. apríla.
Po jeho smrti nasledovalo takzvané sede vacante, teda obdobie, keď bol pápežský stolec prázdny. Počas neho sa v priebehu 15 až 20 dní v Ríme zišli všetci kardináli mladší ako 80 rokov a začalo sa konkláve, teda voľba nového pápeža.
Hlasovať budú tajne v Sixtínskej kaplnke. Na to, aby bol nový pápež zvolený, musí kandidát získať dvojtretinovú väčšinu. Po každom hlasovaní sa lístky spália a z komína vyjde dym. Ak je čierny, kardináli sa nezhodli. Ak je biely, svet má nového pápeža.
Iba hodiny po smrti pápeža Františka sa začalo špekulovať o tom, kto by mohol byť jeho nástupcom.
Je veľmi ťažké predpovedať, kto bude budúcim pápežom. Sám Svätý Otec František nemal byť pápežom – a ani nechcel byť, ako prezradil po zvolení, píše Sky News.
Teoreticky by mohol byť zvolený za pápeža každý pokrstený rímskokatolícky muž. V praxi si však kardináli zvyčajne vyberajú jedného zo svojich, informuje BBC.
Jedným z jeho možných nástupcov je 70-ročný Talian Pietro Parolin, v súčasnosti vatikánsky štátny sekretár. Je považovaný za druhého najvyššieho predstaviteľa pápeža a táto funkcia sa často označuje ako „zástupca pápeža“.
Kardinál Parolin zastáva túto funkciu od roku 2013 a odvtedy sa stal známou a vplyvnou osobnosťou vo Vatikáne.
Je známym diplomatom a mocnou osobnosťou vo Vatikáne. Počas svojho pôsobenia bol vyslaný do celého sveta, aby priniesol pápežov hlas do zložitých oblastí. So zosnulým pápežom si boli blízki.
V roku 2018 sprostredkoval prelomovú dohodu s Pekingom, ktorá umožnila vláde aj cirkvi spoločne menovať biskupov – čo bol veľmi kontroverzný krok. Tiež zohral úlohu pri obnovení vzťahov Svätej stolice s komunistickým Vietnamom.
Je považovaný za umiernenejšieho vo svojom presvedčení. V minulosti obhajoval moc Vatikánu nad miestnymi cirkevnými predstaviteľmi a tvrdil, že nemôžu robiť rozhodnutia, ktoré by nakoniec ovplyvnili všetkých katolíkov.
Odsúdil tiež legalizáciu manželstiev osôb rovnakého pohlavia v mnohých krajinách ako „porážku ľudstva“ a kritizoval snahy v Nemecku požehnať zväzky osôb rovnakého pohlavia.
Ďalším silným kandidátom je prezident Biskupskej konferencie Talianska a arcibiskup Bologne Matteo Zuppi, ktorý má 69 rokov.
Kardinál Zuppi, narodený a vychovaný v Ríme, mal blízky vzťah s pápežom Františkom a niekedy je označovaný ako „taliansky Bergoglio“, čo znamená talianska verzia zosnulého pápeža, ktorý sa narodil ako Jorge Mario Bergoglio.
Podobne ako František, aj kardinál Zuppi bol známy ako „pouličný kňaz“, ktorý sa zameriava na migrantov a chudobných a málo sa stará o pompéznosť a protokol. Používa preferované meno Otec Matteo a v Bologni niekedy používa bicykel namiesto služobného auta.
Počas svojho pôsobenia bol zvláštnym vyslancom pápeža pre vojnu na Ukrajine, pričom sa sústredil na úsilie o repatriáciu detí, ktoré boli podľa Ukrajiny deportované do Ruska alebo na územia ovládané Ruskom. Podnikal cesty do Kyjeva, Moskvy, Pekingu a Washingtonu.
V roku 1992 pomohol ukončiť občiansku vojnu v Mozambiku a zároveň sprostredkoval dvojročné mierové rokovania v Ríme.
Je považovaný za najprogresívnejšieho spomedzi kandidátov. O otázkach LGBTQ+ napísal úvod k talianskej verzii knihy Building a Bridge (Budovanie mosta), ktorú napísal americký jezuitský reverend James Martin a ktorá sa zameriava na potrebu cirkvi zlepšiť svoj dosah na komunitu LGBTQ+.
Ďalším možným kandidátom je prefekt Dikastéria pre kultúru a vzdelávanie Jose Tolentino de Mendonça. Je tiež členom Dikastéria pre náuku viery a Dikastéria pre Boží kult a disciplínu sviatostí.
Je známy ako biblický vedec a pedagóg, mal veľmi blízky vzťah k pápežovi Františkovi a v konkláve by bol progresívnym kandidátom.
Za svoj život vydal množstvo zbierok básní a duchovných spisov. Počas podujatia Jubileum umelcov vo Vatikáne 16. februára zastupoval pápeža Františka.
Je jedným z najmladších členov kardinálskeho kolégia a napriek tomu, že zastáva množstvo vedúcich pozícií, mu môžu chýbať administratívne zručnosti potrebné pre úlohu pápeža.
Ako ďalší pravdepodobný pápežský kandidát sa spomína maďarský kardinál Péter Erdő. Uvažovalo sa o ňom už pri poslednom konkláve.
Vystupuje ako seriózny teológ, vedec a pedagóg. Pôsobil aj ako predseda Rady biskupských konferencií Európy. Od roku 2002 pôsobí ako arcibiskup Ostrihomsko-Budapešti v Maďarsku.
Napriek tomu, že je konzervatívec, je vnímaný aj ako pragmatik a na rozdiel od iných tradične zmýšľajúcich duchovných sa s Františkom nikdy otvorene nestretol.
Postavil sa však proti výzve pápeža Františka, aby cirkev prijímala utečencov, s tým, že by to predstavovalo obchodovanie s ľuďmi, čo je krok, ktorým sa zdanlivo spojil s maďarským nacionalistickým premiérom Viktorom Orbánom.
Hovorí po taliansky, nemecky, francúzsky, španielsky a rusky, čo by mu mohlo pomôcť zmierniť vzťahy medzi katolíckou a ruskou pravoslávnou cirkvou.
Kardinál Erdő je proti zväzkom osôb rovnakého pohlavia a tiež odmietol návrhy, aby katolíci, ktorí sa po rozvode znovu zosobášia, mali mať možnosť prijať sväté prijímanie.
72-ročný španielsky arcibiskup z Rabatu Cristóbal López Romero je tiež možným nástupcom pápeža Františka. V roku 2003 sa presťahoval do Maroka po dlhom období pastoračnej práce v Latinskej Amerike, najmä v Paraguaji.
Venuje blahu migrantov a dialógu s moslimskou vierou. Je silným zástancom medzináboženského dialógu, čo naznačuje, že by mohol byť progresívnejším kandidátom.
Považuje migráciu za „dôsledok mnohých problémov“ vrátane chudoby, vojny, hladomoru a klimatických zmien.
Je členom saleziánov – mužskej kongregácie v katolíckej cirkvi.
Latinský patriarcha Jeruzalema Pierbattista Pizzaballa bol pred dvoma rokmi pápežom Františkom vymenovaný za kardinála.
Kardinál Pizzaballa je súčasným vedúcim vatikánskeho latinského úradu v Jeruzaleme a strávil viac ako tri desaťročia v izraelskom hlavnom meste.
Vo svojej práci sa venoval Blízkemu východu. Čelil niekoľkým krízam vrátane konfliktu medzi Izraelom a Hamasom. V októbri 2023 sa ponúkol výmenou za vrátenie unesených izraelských detí a minulé Vianoce slúžil omšu v kostole Svätej rodiny v Gaze.
Po tom, čo Donald Trump navrhol, aby USA prevzali kontrolu nad pásmom Gazy, úrad kardinála Pizzaballu vydal vyhlásenie, v ktorom sa proti tomuto plánu postavil a uviedol, že ľudia žijúci v Gaze „nesmú byť nútení odísť do exilu“.
Predpokladá sa, že je umiernenejším kandidátom, ale jeho presné názory na iné otázky zostávajú neznáme. Vo veku 60 rokov je tiež jedným z najmladších favoritov, čo znižuje pravdepodobnosť jeho zvolenia.
Al Jazeera ďalej spomína ako kandidáta Petra Turksona z Ghany – bývalého šéfa Pápežskej rady pre spravodlivosť a mier.
Kardinál Turkson kombinuje dlhoročné pastoračné skúsenosti so starostlivosťou o kongregácie v Ghane s praktickými skúsenosťami s vedením viacerých vatikánskych úradov.
Do histórie sa zapísal ako prvý kardinál tohto západoafrického štátu – regiónu, kde Katolícka cirkev rýchlo rastie.
Ako hlava Pápežskej rady pre spravodlivosť a mier – vatikánskeho orgánu, ktorý presadzuje sociálnu spravodlivosť, ľudské práva a svetový mier – bol jedným z najbližších poradcov Benedikta v otázkach, ako je zmena klímy, a pútal veľkú pozornosť účasťou na konferenciách, ako je Svetové ekonomické fórum.
Patrí medzi dvoch afrických kardinálov, o ktorých sa diskutuje. Druhým je Fridolin Ambongo z Konžskej demokratickej republiky, arcibiskup z Kinshasy.
Obaja sú oddaní konzervatívci, ktorí boli hlasnými zástancami mieru vo svojich krajinách. Turkson však vystupuje proti kriminalizácii vzťahov medzi homosexuálmi v afrických krajinách vrátane svojej rodnej Ghany.
Ďalším silným kandidátom je filipínsky kardinál Luis Tagle, bývalý arcibiskup Manily. Podobne ako pápež František kladie dôraz na sociálnu spravodlivosť a starostlivosť o chudobných.
Kardinála Tagleho často označujú ako „ázijského Františka“ a spĺňa všetky predpoklady na to, aby sa stal pápežom. Ak by bol zvolený, stal by sa prvým pápežom z Ázie.
Má desaťročia pastoračných a administratívnych skúseností, pôsobil ako biskup Imusu a potom ako arcibiskup Manily, kým ho František v roku 2012 vymenoval za kardinála. Predpokladá sa, že je vo svojom presvedčení progresívnejší.
Kardinál Tagle tiež viedol vatikánsku Caritas Internationalis – konfederáciu viac ako 160 katolíckych organizácií pre pomoc, sociálne služby a rozvoj z celého sveta – v rokoch 2015 až 2022, kým sa natrvalo neusadil do Ríma.
Jeho pôsobenie v Caritas sa však nezaobišlo bez kontroverzií a niektorí spochybňujú jeho manažérske schopnosti. V roku 2022 František odvolal celé vedenie Caritas vrátane degradácie Tagleho. Svätá stolica uviedla, že externé vyšetrovanie zistilo „skutočné nedostatky“ v riadení, ktoré ovplyvnili morálku zamestnancov.
V neposlednom rade je možným kandidátom aj 68-ročný Mario Grech z Malty, generálny sekretár Biskupskej synody, ktorý bol v úzkom kontakte s pápežom Františkom.
Podľa The New York Times je bývalým biskupom maltského ostrova Gozo a stal kandidátom na pápeža vďaka svojej úlohe generálneho tajomníka Synody biskupov – vatikánskeho orgánu, ktorý je podľa kánonického práva poverený posudzovaním „otázok týkajúcich sa činnosti Cirkvi vo svete“.
Počas svojho pôsobenia ako biskupa na Goze v rokoch 2005 až 2020 zastával konzervatívne postoje k viacerým otázkam vrátane homosexuality a legalizácie rozvodu, proti čomu sa postavil, keď sa na Malte v roku 2011 konalo referendum.
Za Františka, ktorý ho v roku 2020 vymenoval za kardinála, zmenil svoj tón a je vnímaný ako niekto, kto by mal priniesť kontinuitu pápežstvu.
K dnešnému dňu je 252 kardinálov, z ktorých 137 sú kardinálmi voličmi, teda majú menej ako 80 rokov.
Pápež František vymenoval kardinálov zo 72 rôznych krajín, pričom 24 z týchto národov nikdy predtým nemalo svojho kardinála.
Práve títo kardináli si spomedzi seba vyberú vhodného nástupcu pápeža Františka.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
